Dokým je dobro na svete, zlo nikdy nemá celkom navrch
Hanička je láskavá, nezištne pomáha ľuďom a od svojej mamy a babičky sa učí ich liečiť. Lenže je aj netrpezlivá ako všetci mladí, nechce sa jej čakať, kým jej čarovné jablko dozreje a vyberie sa do sveta okúsiť skutočný život, bez ochranných krídiel svojej rodiny. V našej rodine je táto vianočná rozprávka takmer povinná, pre zhodu mien s rozprávkovými postavami. A rovnako ako v tej rozprávke aj v iných rodinách mama vždy stráži svoju dcéru – a aj tak ju celkom neustráži.
Všetci by sme chceli žiť v dobrom a milom kráľovstve, kde sú na seba ľudia láskaví. V rozprávke dobro chráni dobrá kňažka Zora (Zuzana Kanócz), ktorá sa učila od svojej mamy (Anna Javorková) a mladá Hanička (Viktória Jurištová) zas od nich. Lenže im život strpčuje zlá kňažka Moriana (Kristína Turjanová). Jej dcéra Dália (Leona Skleničková) je na rozdiel od Hanky bezvýhradne poslušná, no pomáha zlu, až kým sa vďaka láske a priateľstvu svojej mame nevzoprie. Poslušnosť teda nie je vždy tou správnou rozprávkovou cnosťou alebo aj naopak – netrpezlivosť a neposlušnosť nemusia byť celkom na škodu. (Aj keď Hanka mala byť emancipovaná, tvorcom by som vytkla istú nerovnosť: princ jej od začiatku tyká a ona jemu nie, hoci nevie, že je princom.)
Rovnako ako v prípade princa Alberta – vynálezcu – otvorená myseľ z neho ešte nerobí budúceho kráľa, schopného viesť jedno „dobré a milé kráľovstvo“. Chýba mu ešte otvorené srdce, aby sa zbavil svojej zatrpknutosti voči neprajnému osudu, ktorý ho pripravil o mamičku. „Keby mal tak rád ľudí ako svoje vynálezy…,“ sťažuje sa na syna kráľ (Martin Mňahončák) a má aj prečo. Našťastie nielen v rozprávke láska dokáže všetko zmeniť a obráti človeku život.
Nešťastie naberá na sile z ľudských slabostí – v Čarovnom jablku je to závisť, chamtivosť a pyšné ambície – rovnako ako zlá kňažka Moriana žije z ľudskej zloby. Dobrým kňažkám zas pomáhajú vedomosti, pokora pred prírodou i ľuďmi, ale aj magické schopnosti, aby ako v každej rozprávke mohlo dobro zvíťaziť nad zlom. Ak sa nám aj niekedy zdá, že je to len rozprávková mágia, neverte tomu! Pretože dokým je dobro na svete, zlo nikdy nemá celkom navrch.
Láskavý príbeh, čarovné kulisy
Vianočná rozprávka by mala mať láskavý príbeh, aby na sviatky pohladila, výpravné kulisy aj kostýmy, aby bola aj pekne zabalená ako darček, skvelú kameru, aby sa bolo čím kochať a skvelých hercov, aby sme im uverili každé slovo. Ak má v sebe ešte aj štipku humoru, je to príjemný bonus. Čarovné jablko z dielne Slovenskej televízie také je. Prinieslo príbeh nielen o láske a večnom boji dobra so zlom so šťastným koncom, ale aj o vzťahoch medzi generáciami a sile priateľstva.
Krásne kulisy jej poskytlo hneď niekoľko čarovných slovenských miest – najviac scén sa nakrútilo na stredovekom hrade Stará Ľubovňa a v skanzene v podhradí Ľubovnianskeho hradu, ale aj na Červenom Kameni, na hrade Beckov či vo Východnej. Hlavný kameraman Nick Kollár natočil naozaj pôsobivé zábery a režisér rozprávky Jakub Machala si vzal do tímu ďalších profesionálov – finálny strih mala na starosti Alena Spustová, zvuk Viktor Krivosudský a Peter Németh, výtvarnú koncepciu architekt Branislav Mihálik, kostýmy Veronika Vartíková, masky Vladimír Wittgruber.
V novej rozprávke sa v hlavných postavách stretli skúsení herci Anna Javorková, Zuzana Kanócz, Kristína Turjanová, František Kovár, Martin Mňahončák či Dávid Hartl, no ústrednú dvojicu vytvoril neopozeraný herecký pár. Viktória Jurištová v úlohe Hanky aj český herec Adam Joura ako princ Albert boli dostatočne výrazní a pri skúsenejších kolegoch akoby ešte viac dozrievali, ako to rozprávkové jabĺčko Všetko tak do seba čarovne zapadalo, aby nová slovenská rozprávka spríjemnila sviatky.