Za posledný rok ste stihli nakrútiť štyri komédie…
Štyri?
Áno – Franta mimozemšťan, Matka na úteku, Sladký život a aktuálnu novinku V dobrom aj v zlom.
Ach, to bolo všetko v jeden rok? Ja odmalička rátam veci podľa divadelných či filmových sezón…
Chcela som sa opýtať, čo bolo najlepšie a či sa vám všetky tie filmy aj nepletú.
Nie, keď ste spomínali napríklad Frantu mimozemšťana, tam som mala len štyri dni nakrúcania. Tie roly sú iné. Najväčšiu plochu a najviac textu som mala práve ako Anna v komédii V dobrom aj v zlom, to bolo pre mňa najnáročnejšie nakrúcanie, ale aj najväčšia srdcovka.
Netúžite niekedy aj po dráme? Často vás vidíme práve v romantických komédiách.
Určite áno, ale našťastie ma raz za čas obsadzuje aj Honza Hřebejk, ktorý mi dáva roly v celkom inom žánri. Teraz sme točili komediálnu rodinnú ságu – volá sa Pád domu Kollerů, napísala to Natálie Kocáb a bola to tiež veľmi krásna práca, takže som mala uplynulý rok pracovne úžasný. Nebolo to úplne jednoduché ani zadarmo, ale som za to vďačná, lebo za týmito vecami si naozaj môžem stáť.
V súkromí sa cítite skôr ako komička či dramatická postava?
Neviem, dlho som o sebe hovorila ako o divadelnej herečke. Ten názor som však veľmi rýchlo zmenila po tom, ako som vlani po dlhých 10 rokoch skúšala divadlo. To, že som dlho iba natáčala, ma poznamenalo a na divadelné dosky som si musela znova zvyknúť. Bola to opäť komédia, kde som sa mohla vyšantiť, ale po dráme sa mi trochu cnie. Mám však veľmi rada humor, baví ma, podstatná je pre mňa téma, či ma baví postava, či je vierohodná a či je dobre napísaný scenár a dobrý tím. Aký je žáner či postava, či túžim po úlohe – to nie je také dôležité. Z vlastnej skúsenosti viem, že svoje zásadné veci som si nevysnívala. Priali tomu hviezdy a vznikli diela, ktoré sa stali mojimi srdcovými záležitosťami.
Aký film to bol napríklad?
Filmov mám viac, prvú zásadnú rolu, hoci menšiu, som mala vo filme Obsluhoval som anglického kráľa – tam som sa stretla s režisérom Jiřím Menzlom. Muži v naději od režiséra Vejdělka boli tiež dôležití a všetky veci, čo som nakrúcala s Honzom Hřebejkom, boli pre mňa veľmi príjemné. Mali pekné scenáre, postavám som rozumela, pôsobili reálne. Napríklad Štěstí je krásná věc bola až crazy komédia, scenár bol až povrchný, ale veľmi ma to bavilo, podobne ako neskôr komédia Petra Kolečka Přes prsty a teraz najnovšie film V dobrom aj zlom.
Aj tu budete znova hrať s Jiřím Langmajerom, s ktorým ste sa stretli už v niekoľkých filmoch. Je výhoda, keď kolegu herca už poznáte?
Je, ale priznám sa, že Jirku som poriadne spoznala až teraz. Síce sa stretávame už asi desať rokov, ale pri filme je to možno päť či desať natáčacích dní a potom sa možno dva roky nevidíte. Ale komédia V dobrom aj v zlom má naozaj až divadelný scenár, je tam množstvo dialógov a ani na minútu sme neopustili pľac. Sme tam od začiatku do konca, hráme spolu pár.
Bola to veľmi intenzívna práca, toľko textu a situácií sme mali spolu, že až teraz som si uvedomila, aký je Jirka Langmajer profesionál a ako drie, ako je maximálne pripravený. Aj keď hrá niekoľko predstavení mesačne, zdá sa, že vôbec neodpočíva, žije tým. Vždy sa do filmu vrhá na 150 percent a zdalo sa mi, že v tomto filme je trošku iný. Veľmi ma prekvapoval a bavil. Pri tomto filmovaní sme si vybudovali silnejší vzťah, lebo sme spolu strávili tri intenzívne týždne.
Foto: Continentalfilm
Nedávno som s Jiřím Langmajerom robila rozhovor o jeho dobrodružnej komédii Poklad. Rozprával aj o tom, ako už počas nakrúcania na Bali študoval ďalšiu rolu v seriáli Dcéra národa. Aj vy máte tak málo času, že počas účinkovania v jednom projekte sa už sústreďujete na ďalší?
Teraz ma najviac zamestnáva to, že som matka troch malých detí. Je ťažké skĺbiť všetko. Radšej si naplánujem dva mesiace veľmi intenzívnej práce, ale potom musím mať dva mesiace úplne voľno. Pre moju povahu je veľmi náročné robiť viac vecí naraz, v tom som trochu chlap. S deťmi sa nedá plánovať. Keď som nemala deti, pracovala som oveľa viac.
Nezdá sa mi, že by ste pracovali málo.
No, pretože som bola v divadelnom angažmáne, málokto vidí, že máte v sobotu premiéru a v nedeľu už hráte niečo iné. Teraz som po desiatich rokoch znovu skúšala divadlo s Jirkom Langmajerom. V komornom Kalichu hráme v hre Petra Quiltera V záveji. Krásna vec. Ale aby som sa vrátila k vašej otázke, deti na vás stále hovoria a profesia herca si vyžaduje veľkú domácu prípravu. Nemôžem sa učiť, keď odo mňa deti niečo potrebujú. Takže sa učím od desiatej do dvanástej či jednej v noci.
Foto: Divadlo Kalich
Koľko majú vaše deti rokov?
Tri, sedem a deväť. Najmladšia Mariánka je sestra dvoch chlapcov, nebolo na ňu toľko času, takže je neuveriteľne samostatná. S ňou to nie je náročné, niekedy sa dokonca ona stará o bratov. Teraz si užívam, ako deti robia pokroky, som s nimi rada doma. Teším sa, že od októbra som na deti mala viac času, lebo práce bolo menej.
V traileri k novinke V dobrom aj v zlom hovorí Táňa Pauhofová: Nie je nič horšie ako nuda a stereotyp. Súhlasíte? Alebo je niekedy fajn mať chvíľu nudy a stereotypu?
Niekedy sa nude teším (smeje sa), záleží na životnom období. Vo filme ide o dva páry bez detí (teda my máme už dcéru v puberte) a je naozaj dosť rozdiel, či ľudia majú alebo nemajú deti, to je celkom iný život. Takže v partnerskom vzťahu by sme na tom asi mohli zapracovať, ale s mužom máme šťastie, že sme obaja veľmi rodinné typy a deti nás napĺňajú. Navzájom si dávame slobodu, aj pokiaľ ide o prácu, muž ma neusmerňuje, aby som nepracovala a aj ja ho veľmi podporujem. Kto má práve čas, je s deťmi. My máme doma tak trochu striedavú starostlivosť, aj keď v jednej domácnosti (smeje sa).
Keď práve nakrúcate, muž zvláda tri deti?
Úplne sám to skvele zvláda, pri prvom dieťati sme ešte boli úzkostnejší, možno on aj viac než ja. Ale možno by so mnou polemizoval. Odkedy sa narodila Mariánka, je z neho naozaj skúsený otec, ktorý mnohé veci zvláda ešte lepšie ako ja, najmä pokiaľ ide o včasné príchody. Nemusí byť navarené, ale všetko zvláda sám. Keď ale prídem domov, zavrie sa a robí svoju prácu.
Foto: Continentalfilm
Aj Martin Hofmann má v traileri pekný výrok: Páči sa mi stratiť sebakontrolu, občas je to celkom potrebné. Aj vy ju niekedy strácate?
Páčilo by sa mi to.
Takže sa to nedeje?
Asi niekedy hej, ale skôr doma. Keď som v prostredí ľudí, ktorých nepoznám, tam mám veľkú sebakontrolu, aj v práci som veľmi sebakritická. Viem, že ide skôr o osobný život, ale dialo sa mi to v práci. Bola som zvyknutá byť v divadelnom angažmáne, mala som šťastie na skvelých kolegov a krásne roly, ale upokojila som sa asi až po roku. Získala som sebavedomie a pocit, že som tam doma a nikto ma nehodnotí. To je pre mňa dôležité. Je pre mňa ťažké byť na voľnej nohe, aj vo filmoch je vždy nový kolektív, mne vždy chvíľu trvá, kým si na to zvyknem. Takže stratiť sebakontrolu je určite skvelá vec.
Keď hovoríme o sebakritike, vraj aj na vlastné filmy sa pozeráte až po roku či dvoch. V dobrom a zlom si pozriete kedy?
Vidím tie filmy, ale nie som schopná ich hodnotiť, neverím vlastnému úsudku. Očami nepoznamenaného diváka som schopná sa na film naozaj pozrieť až po roku či dvoch.
Čítala som vaše vyjadrenie, že trailer filmu vypichol skôr lascívne výroky, no podľa vás má film väčšiu hĺbku. Takže ako nalákate divákov, aby sa nezľakli, že film bude hlavne o skupinovom sexe? Kto by mal film vidieť?
Samozrejme by ho mali vidieť všetci, pretože vzťahy sa týkajú všetkých, aj tých, čo dlhodobý vzťah práve nemajú. Náš film je o situácii, keď je vo vzťahu už len stereotyp, vzťah vyhorel a zrazu príde iný pár, ktorý začne klásť otázky. Vlastne napadá druhý pár a núti ho odpovedať na otázky, ktoré by si sami nikdy nepoložili. Je to aj o vzťahovej terapii, ľudia si môžu uvedomiť, či na seba žiarlia.
Je to film o tom, aby sme si vážili vzťah, čo máme a uvedomili si, či nám stojí za to ho udržať. Ide o komunikáciu. Mne ako Anne s manželom Evženom totiž chýba práve komunikácia a druhý pár v podaní Táne Pauhofovej a Martina Hofmanna nás rozhovorí, čo je veľmi zaujímavé. Vznikne pri tom množstvo peripetií a zaujímavých situácií.
