Žiadna treťotriedna romanca
Sáru (Rebeka Poláková) jej práca asistentky na armádnom veliteľstve baví, vo svojom živote však pociťuje prázdnotu. Možno by si ju ani neuvedomila, nebyť ľudí naokolo. Veď kedy sa cítite naozaj osamelo? Keď sedíte v pohodlí domova s knihou v ruke, alebo keď stojíte uprostred davu, kde je každý súčasťou páru či partie, a vy sa medzi nimi bezcieľne potĺkate?
Sárine dni sa postupne zlievajú, rutina sa stáva čoraz neznesiteľnejšou, pretože jej pripomína túžbu po čomsi novom, neočakávanom, vzrušujúcom a čarovnom. Ľudia v jej okolí netrpezlivo čakajú, kedy to nájde, aby medzi nich zapadla. A keď k tomu konečne príde, je to oveľa veľkolepejšie, než v čo kedy Sára dúfala. Novonájdená láska, nepochybne osudová, si od nej však vyžiada, aby o ňu zabojovala.
Medzi ňou a tajomným Martinom (Mantas Zemleckas) vznikne čosi jedinečné, priam magické. Najskôr si len vymieňajú zvedavé pohľady, no tento počiatočný záujem čoskoro prerastie do nepopierateľnej príťažlivosti.
Nech vás však tento opis neuvádza do omylu, nejde o žiadnu treťotriednu romancu od Hallmarku. Snímku Nikto ma nemá rád natočili na formát super 16 mm, ktorý jej dodáva veľmi špecifický druh atmosféry. Divák má pocit, že sleduje skutočné umelecké dielo.
No kamera nie je jediným dôvodom – celý film je koncipovaný spôsobom, ktorý vyzdvihuje formu na úroveň obsahu. Slov sa v ňom nachádza málo, Martin prvýkrát prehovorí až niekde v polovici deja, no predsa je človek po celý čas zaplavený myšlienkami a pocitmi.
Sára a Martin toho vedia povedať tak veľa bez slov! Stačia im na to spoločné chvíle strávené obdivovaním umenia či obyčajným sledovaním jeden druhého. Rebeka Poláková a Mantas Zemleckas sú vo svojich úlohách vynikajúci. Hoci sa Martinov minimalisticky zariadený byt zdá byť takmer prázdny, predsa je plný života, energie a čohosi hrejivého. A to isté by sa dalo povedať o celom filme.
Každý má svoju vlastnú cestu
Len pred niečo vyše rokom mal premiéru Úsvit, ktorý má so snímkou Nikto ma nemá rád spoločnú tému – intersexualitu. Je v pozitívnom zmysle prekvapujúce, že máme už dva takéto filmy, ktoré vznikli tak krátko po sebe.
Hoci som už videla množstvo zahraničných snímok z prostredia LGBTI komunity, žiaden z nich sa tejto konkrétnej skupine ľudí nevenoval. Filmy Úsvit a Nikto ma nemá rád síce riešia intersexualitu, každý z nich sa však na ňu díva z trochu iného uhla. Čo sa týka deja, ide o dve úplne odlišné snímky.
Film režisérskej dvojice Petr Kazda a Tomáš Weinreb ponúka niečo, po čom túži azda každý, no nájsť to je priam nemožné – úplná duševná intimita. Aby sa o ňu mohli ľudia deliť, je nevyhnutná vzájomná dôvera, nastavenie hraníc a určitý stupeň vlastnej sebaistoty.
Čítajte viac Recenzia: Inakosť tu bola vždy, aj počas prvej republiky. Témou nového filmu Úsvit je intersexualitaAkceptovať seba samého je jedna vec, hoci náročná, no vo vzťahu k iným je to ešte ťažšie. Martin je opatrný, bojí sa pustiť si niekoho príliš blízko k telu. No po chvíľkovej kríze predsa povolí a medzi ním a Sárou vznikne čosi, čo je v skutočnom svete ojedinelým a najmä ohrozeným úkazom – láska ako zo starých kníh.
Nahota vo filme iba zdôrazňuje jeho citlivý a intímny nádych, nie je vulgárna ani zbytočná, práve naopak, v istých momentoch evokuje nevinnosť. Jediné, čo v snímke pôsobí nevhodne, je postoj Sárinej dominantnej matky (Barbora Bobuľová).
Jej chladná bezohľadnosť razom popretŕha aromatický opar, ktorý obklopoval dvojicu zaľúbencov. Akoby ich obliala ľadovou vodou nezmyselnosti spoločenských konvencií, ktoré neprinášajú šťastie nikomu.
Človek sa musí zamyslieť nad tou neuveriteľnou aroganciou ľudí, ktorí majú pocit, že môžu rozhodovať o životoch iných. Spomenula som si pri tom na citát, (o ktorom som nevedela, že pochádza z úst postavy Morticie Addamsovej): „Normálnosť je ilúzia. To, čo je normálne pre pavúka, je chaosom pre muchu.“ Každý má svoju vlastnú cestu.
Nikto ma nemá rád je očarujúcim a zároveň bolestivým artovým filmom, ktorý nezachytáva len okamihy lásky, ale aj obavy a strach, ktoré sa s ňou spájajú. Sleduje vnútorný súboj protagonistky, ktorá si musí vybrať medzi každodenným životom bez farieb, ktorý však predstavuje čosi známe a bezpečné, a čímsi neobyčajným a srdce napĺňajúcim, no predsa neistým a trochu cudzím.
Tvorcovia sa pýtajú, či vôbec vieme, ako veľmi na nás vplývajú predsudky iných, hoci sa im staviame na odpor. Čo ak sú v nás zakorenené tak hlboko, že keď jedného dňa nečakane vyplávajú na povrch, prekazia nám jedinú šancu na skutočné šťastie?
HODNOTENIE: 5 hviezdičiek z 5
Nikto ma nemá rád / Česko, Slovensko, Francúzsko 2024 / r. Petr Kazda a Tomáš Weinreb, h. Rebeka Poláková, Mantas Zemleckas, Barbora Bobuľová, Hana Vagnerová, Leona, Marek Geišberg a ďalší.