Rodinný fotograf
Pre kapelu Elán napísal hromadu hitov od ich prvého albumu Ôsmy svetadiel cez Nie sme zlí až po Tanečnice z Lúčnice a Smrtku na pražskom orloji. Ján Baláž o ňom povedal, že texty nepísal, ale maľoval. Možno skôr „fotografoval“, aby čo najvernejšie zachytil, čo vidí.
S kapelou Elán nielen spolupracoval, ale žil ako jedna rodina, a to, čo spolu zažívali, sa už o pár dní objavilo ako text novej pesničky. V dokumente sa preto dozvieme nielen o Filanovcej pracovnej kariére, ale aj o spôsobe fungovania „jeho“ kapely, v ktorej Jožo Ráž nastolil „prísnu demokraciu“. Boris Filan zas vytvoril Elán ideovo, pretože do slov vkladal to, čomu sami verili.
Väčšina piesní je o láske, no tie Filanove často opakujú aj motív priateľstva, silného puta, na ktoré sa oplatí staviť všetko. Také bolo a je aj priateľstvo medzi Filanom a Rážom, dvoma silnými osobnosťami, ktoré sa vedeli na seba nahnevať, ale vždy pri sebe stáli. Jožo Ráž to potvrdil spomienkou na svoju haváriu, po ktorej bol dva mesiace v kóme a nevedelo sa, či prežije, jeho kamarát vtedy prejavil voči jeho rodine krásne gesto.

Napriek dlhej ceste Filana s Elánom ešte staršie puto ho viaže k Paľovi Hammelovi, s ktorým chodili do jednej triedy na gymnáziu a prežívali svoje prvé „kamalásky“. Z dokumentu Textári vieme, že Balada o smutnom Jánovi, z ktorej udalosti roku 1968 spravili protestsong, vznikla na hodine biológie, aj to, že pieseň Ruža v aspiku mala byť zaručený hit – a nikomu sa nepáčila. Názov celej druhej časti seriálu Textári venovanej Borisovi Filanovi Neviem byť sám je pripomienkou jeho piesne a Filan tento pocit aj potvrdzuje.

Cenzorov oklameš, manželku nie
„Sme ako vážky – musíme strašne rýchlo trepať krídlami, aby to vyzeralo, že sa len tak ľahučko vznášame,“ prezradil o textárskej práci Boril Filan. Viacerí kolegovia ho označili za „mestského textára“, ktorý do piesní vniesol reč ulice. V praxi to vyzeralo tak, že chodil po svete a hľadel naň očami textára (a aj dramaturga), zachytával svojimi vycibrenými tykadlami motívy, ktoré onedlho vo svojej tvorbe použil.
Filan hovoril o stavoch maximálnej sústredenosti, keď mu motívy zasvietili v spleti spomienok, ale aj o svojom rozhodnutí prestať písať hudobné texty, keď mu ich už „zhora posielať prestali“. Aj keď Jožo Ráž nikdy neprestane dúfať, že raz ešte dačo prinesie.

Hudobné texty v dobách socializmu podliehali prísnej cenzúre, ale to, čo prešlo politickým a ideovým sitom, vraj neprešlo u manželiek. Je to logické: Filan bol „rodinným fotografom“ Elánu, v jeho tvorbe sa odrážal ich život. „Cenzorov ľahko oklameš, manželky nie,“ skonštatoval Filan. Veľmi osobná spoveď sa týkala aj Filanovho syna Olivera a ich pred rokmi komplikovaného vzťahu, až kým sa z otca a dieťaťa nestali rovnocennými partnermi.

V dokumentárnom cykle Slovenskej televízie Textári vystupujú najtalentovanejší majstri slova, ktorí v hudobných textoch prinášali krásu, radosť aj bolesť svojej doby. S divákmi sa delia o tajomstvá tvorby aj o svoje osobné životné skúsenosti. Z ich umenia vznikli poklady, ktoré si držíme v spomienkach dlhé roky. Kto by nebol zvedavý na detaily, kto a čo sa za nimi skrýva?