Blier sa narodil 14. marca 1939 v Boulogne-Billancourt na juhozápadnom predmestí Paríža. V 20 rokoch sa stal asistentom réžie, k čomu ho priviedol jeho otec režisér. Blier vydal niekoľko kníh a nakrútil 18 celovečerných filmov, ku všetkým si napísal scenár.
Len tak mohol byť slobodný a provokatívny tak, ako uzná za vhodné, uviedol denník Le Monde, ktorý ho vylíčil ako provokatéra, ktorý sa ničoho nebál. Vo svojich filmoch vedel potešiť, znechutiť, šokovať i uraziť a jeho tvorba sa neprestala vzpierať zavedeným poriadkom a morálke, dodal.
Dva prvé filmy, Keby som bol špión (1967) a V rytme valčíku (1971), si u divákov nezískali príliš pozornosti.
To sa ale nedá povedať o filmovej adaptácii jeho vlastného románu Buzíci (1974), do ktorej obsadil Gérarda Depardieua a Patrick Dewaerea hrajúcich dvoch cynických a bezohľadných surovcov. Kritika film strhala a snímka musela byť pre osoby mladšie ako 18 rokov zakázaná, hoci diváci obom hrdinom fandili, pripomenul denník.
Vo filme Osudové ženy (1976) si Blier vybavoval účty s Hnutím za oslobodenie žien (MLF), film ale upadol do zabudnutia. Reputáciu si urobil snímkou Pripravte si vreckovky (1978), v ktorom opäť hrali Dewaere s Depardieuom a ktorý získal Oscara za najlepší zahraničný film.
Večerný úbor (1986), škandalózne pojednávajúci o homosexualite a milovaní v trojici, dostal cenu za najlepší mužský herecký výkon a tri nominácie na francúzsku obdobu Oscarov, Césara.
Za Príliš krásnu (1989) dostal Blier Zlatú palmu na festivale v Cannes, Cézara za najlepší film, herečku, réžiu, scenár a strih a päť nominácií v ďalších kategóriách, napísal web Anno Cité.
Blier často pracoval s témou žien, lásky, sexu a vzťahov. „Všetky jeho postavy – krikľúni, cynici, tupci a hrubiáni – zúfalo potrebujú uznanie a lásku. Až do tej miery, že vás upútajú,“ uviedol Le Monde.