Laso a Kuna
Milan Lasica bol dramatikom, dramaturgom, humoristom, hercom, spevákom i básnikom, textárom piesní, z ktorých viaceré zľudoveli. V novom dokumente Slovenská televízia predstavila jeho umelecký, ale aj osobný príbeh. „Otec vedel trafiť klinec po hlavičke a pritom nikoho neudrel,“ konštatuje dcéra Hana. S touto myšlienkou sa stotožňujú hudobníci, básnici, publicisti aj literárni vedci a každý z nich má pritom v talóne celkom inú Lasicovu pesničku či výrok z jeho autorského predstavenia alebo televíznej relácie. Nastavoval zrkadlo svojej dobe a nám, Slovákom, seba nevynímajúc.
Jeho pieseň Do batôžka s hudbou Jara Filipa sa v novembri '89 stala piesňou tribún, pretože presne vystihla dobu neslobody a strachu, v akej ľudia dovtedy žili. Iní zasa považujú za najlepšiu báseň o časoch socializmu pieseň Bolo nás jedenásť z rovnomenného albumu trojice Lasica – Satinský – Filip. (Príbeh sa začína Bolo nás jedenásť, už nás je len desať, všetci ľudia vravia, že nás idú vešať, a končí sa v opačnom garde: Bolo nás jedenásť, už nás je len desať, pôjdeme sa pozrieť, keď ho budú vešať.)
Z archívnych záberov spoznáme ukážky z autorských predstavení L + S po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968, v ktorých si robili nezakryto žarty z okupantov a z celej absurdity tejto situácie. No dozvieme sa aj, čo nasledovalo, ako prišli o svoje divadlo „zo zdravotných dôvodov“ a spoznáme aj krycie meno Milana Lasicu ako sledovanej osoby v archívoch Štátnej tajnej bezpečnosti (Laso a Kuna). Vzápätí sa priamo do kamery ukáže Lasicova usmiata tvár z dobovej televíznej relácie, v ktorej ďakuje všetkým divákom, že ho tak pozorne sledovali a ďakuje aj príslušníkom bezpečnosti, že ho tak pozorne sledovali.
Cenzúre vtedy podliehali všetci, no nie všetkých v tvorbe obmedzovali či zakazovali. Samotný Lasica k tomu v rozhovore z archívu hovorí, že nikto verejne nepovedal, prečo majú ťažkosti, až kým sa nedozvedeli, že ich humor nie je jednoznačný. „To bola v podstate pochvala,“ skonštatoval autor mnohých piesní a hier a dodáva, že má rád humor, ale nie sarkazmus bez humoru. Preto nikdy nešiel po povrchu, aby si „uťahoval len z vrátnikov, no nikdy nie z riaditeľov“.
Ani v novej dobe sa nedal zlákať sponzoringom a namiesto oslavnej ódy o podnikateľskom úspechu v piesni Prosperita, ktorú spieva Peter Lipa, unikátne spojil finančný slovník novej doby s témou manželského vzťahu: naša prosperita / nie je ničím krytá / zdá sa, že náš vzťah / čaká krach.
Čítajte viac Hana Lasicová: Otec nám odovzdal nadhľad a pokoj. Najviac si vážil profesionalitu
Humor v klobúku
V dokumente nazrieme aj do tvorivej dielne Milana Lasicu, a to cez spomienky jeho blízkych a spolupracovníkov. Každá scénka s Júliusom Satinským bola presne vypointovaná a to, čo na javisku vyzeralo ako ľahká improvizácia, muselo byť do detailu naskúšané. Ako textár si vraj dával načas, až kým ho nedostihol deadline, ale aj tu platí, že to, čo vyzerá náramne jednoducho, je výsledkom dobre premyslenej práce.
Čítajte viac Milan Lasica zomieral za potlesku publika
Ako textár sa Milan Lasica preslávil v spolupráci s Júliusom Satinským a Jaroslavom Filipom. Ich humor vedel rozosmiať široké publikum, ale nikdy nebol lacný, naopak, veľmi inteligentne a s nadhľadom kládol vážne spoločenské otázky a pritom úprimne priznával všetky ľudské chyby. A práve v tom spočívalo čaro Lasicových textov, bol to „humor v klobúku“, aj keď „pichal vidly do zadku“, aby bolo „v našej obci všetko v poriadku“.
„Svojimi textami nastavoval obraz doby cez metafory a medzi riadkami komunikoval to, čo sa nedalo povedať priamo. Aj preto boli jeho diela významnou súčasťou kultúry v období normalizácie, keď boli umelci často cenzurovaní,“ hovoria o Milanovi Lasicovi tvorcovia dokumentu.
Čítajte viac Deň, keď zomrel Milan Lasica
Nie nadarmo však za názov vybrali citát z jeho piesne Za dedinou: Kde sa mojej duši uľaví? Vďaka vynikajúcemu filmárskemu spracovaniu diváci spoznajú aj melancholickú stránku umelca, ktorý sa usiloval ľudí najmä pobaviť. V každom texte nechával kus zo seba v nádeji, že posolstvo ľudia nájdu a prijmú. A ako sa ukázalo aj v samotnom dokumente, obľúbili si ich nielen súputnici, ale aj mladšie generácie, pretože sú nadčasové. Platí to rovnako pre telo aj dušu, ako v jednej z posledných piesní, ktorú napísal pre Mariána Čekovského: Kam si to hasí / kráľovná krásy / rozmerov štandardných / dvojdielne plavky, a chyba lávky / čosi sa stráca v nich.
Čítajte viac Ktoré texty Milana Lasicu priviedli Petra Lipu do úzkych? A čo na to Marián Čekovský?
Dokumentárny cyklus Textári z dielne Slovenskej televízie odkrýva osobné príbehy a umeleckú tvorbu legendárnych textárov slovenskej populárnej hudby. Ich slová sa v piesňach stávali súčasťou životov celých generácií. Predstavili sa nám Kamil Peteraj, Boris Filan, Ľuboš Zeman a Milan Lasica, v ďalších dieloch budú nasledovať Ján Štrasser, Daniel Hevier, Peter Uličný, Martin Sarvaš, Jozef Urban a Vlado Krausz. Vďaka majstrovskému spracovaniu tvorcov dokumentu môžeme objaviť nádherné spojenia týchto básnikov hudby s ich tvorbou, dobou a ľuďmi, ktorí ich formovali, aj s tými, v ktorých nechali svoju stopu, kolegami, spolupracovníkmi a napokon aj nami, ich poslucháčmi. Ak ste niektorú z odvysielaných častí zmeškali, tento cyklus dokumentov stojí za to vyhľadať si aj v archíve.
Čítajte viac Peteraj je dobrý krajčír. Kto ho presvedčil, aby sa z básnika stal textárom piesní?
