Stretneme sa v pekle. Film Černák je mrazivá gangsterka

Čo zaseješ, to zožneš

Mikuláš Černák (skvelý Milan Ondrík) je produkt svojej doby: v chaose veľkých spoločenských zmien sa darí kriminalite všetkého druhu a drobní miestni bossovia postupujú od podvodov, vydierania a podplácania k vraždám. Nie každému sa páči, ako si medzi sebou delia korisť, a tak sa vo vnútri začína boj o moc medzi jednotlivými skupinami a ich vodcami.

Stretneme sa a v pekle. Film Černák je mrazivý

Do kín prichádza gangsterka podľa skutočných udalostí.

Fotogaléria 8 fotiek

+5

Mikuláš Černák, kedysi nenápadný chlapec z Telgártu, stúpa v „kariére“ v zločineckej skupine a z okresnej a krajskej úrovne sa dostáva až na vrchol. Za sebou pritom necháva obete z vlastných radov, ale aj tých, čo sa priečili, likviduje všetkých, s ktorými „sa nedá dohodnúť“. Navonok je pritom úspešným slušným podnikateľom, ktorý sponzoruje ples za účasti zástupcov vtedajšieho vládneho Hnutia za demokratické Slovensko a s politikmi sa tiež delí o korisť, keď od nich získava štátne zákazky.

Keď vo filme poslanec symbolicky poklope kladivkom základný kameň novej stavby, na ktorej sa nabalia černákovci aj politici, diváci už strávili značnú dávku rozstrieľaných mŕtvol a bude ich ešte pribúdať, lebo kšeft je kšeft a nikto si nechce nechať pretiecť peniaze medzi prstami. Černák chce byť bossom všetkých bossov, čistí podsvetie, aby vytvoril priestor pre seba a svoju skupinu, no podcení najsilnejšiu mafiu, aká kedy Slovensku vládla – politikov a ich tajnú službu.

V tom svetle obyčajné politické rečnícke frázy o tom, ako raz o tridsať rokov bude ďalšia generácia stavať na týchto základoch, vyznievajú mrazivo. Odvtedy totiž naozaj prešlo už tridsať rokov a dodnes „žneme“ to, čo sme dovolili do našej zeme zasiať: klamstvá, podvody, korupciu, politickú aroganciu, boj o moc bez škrupúľ. A máme aj ďalšie obete, hoci teraz už nevybuchujú vo svojich autách – sú to hanebne diskreditovaní opoziční politici, menšiny, ktorým sú upierané ľudské práva, deti, ktoré môže zomlieť upadajúci školský systém, seniori a chorí, ktorí trpia pre nefunkčné zdravotníctvo a nedostatočné sociálne služby aj mnohí iní. Práve o tom je film Černák – čo raz zaseješ, to aj zožneš.

Krstný otec po slovensky

Mladí nezažili 90. roky, keď sa na Slovensku politika miešala s ekonomikou a kriminalitou tak, že ich ani nebolo možné od seba oddeliť. Korupcia, podvody a násilie siahali až k politickým špičkám a v médiách sa celkom bežne objavovali správy o výbuchoch áut a vraždách priamo na ulici. Preto mladým film Černák môže pripadať ako síce napínavá, ale fiktívna gangsterka. Niečo ako Krstný otec po slovensky. Tí, ktorí si to pamätajú, však miestami môžu mať dojem, že sledujú skvelo urobený dokument.

Čítajte viac Mikuláš Černák nie je psychopat, vraví scenárista Miro Šifra. Je to chlap, akých som stretával celé detstvo. O to hrozivejšie je, aké veci robil

Černákova autenticita stojí na prepracovanom scenári Mira Šifru, vynikajúcej réžii Jakuba Kronera a práci ďalších tvorcov, vrátane skvelých hereckých výkonov počínajúc hlavným predstaviteľom Milanom Ondríkom. V ďalších úlohách sa objavia Dušan Cinkota a Gregor Hološka ako Černákovi najbližší spolupracovníci, Rebeka Poláková ako Černákova manželka, Anna Javorková ako Černákova matka, Ivo Krešić, Miroslav Hanuš, Jozef Vajda, Matěj Hádek, Marek Fučík, Juraj Loj, Ondrej Kovaľ a všetci sa do svojich postáv vžili veľmi presvedčivo. Niekto by mohol Ondríkovmu hereckému majstrovstvu vyčítať, že v jeho podaní Černák nevyznieva až tak odpudivo, ako by mal, vzhľadom na hrozné skutky, ktoré má jeho predobraz na svedomí. Ale prečo potom stále veríme ľuďom, ktorí nám s kamennou tvárou klamú do očí? Filmu nechýba ani istá dávka humoru, no napriek prostrediu zostáva vkusný.

Foto: Joseph_Marcinsky

film Cernak gregor Holoska Photo Joseph Marcinsky 37 Vo vnútri mafie sa začína boj o moc medzi jednotlivými skupinami a ich vodcami. Mikuláš Černák a jeho skupina za sebou pritom necháva obete z vlastných radov, ale aj tých, čo sa priečili, likviduje všetkých, s ktorými „sa nedá dohodnúť“. Na snímke Gregor Hološka ako jeden z najbližších spolupracovníkov Mikuláša Černáka.

Filmu sa podarilo vystihnúť atmosféru Černákovej doby. Zďaleka nejde len o dobové účesy, kostýmy a rekvizity (architekti Erik Ivančík, Braňo Mihálik, kostýmová výtvarníčka Sandra Žigová, umelecká maskérka Andrea Štrbová), hoci aj tie sú presné a tvoria dôležitú súčasť filmu. Scény sa nakrúcali na tých istých miestach, kde sa aj naozaj odohrali a mnohé repliky herci pretlmočili zo záznamov skutočných rozhovorov. Černákovi sa však zároveň podarilo odovzdať aj varovné posolstvo: kam až to môže zájsť, keď sa sloboda vymkne z rúk a gangstri sa bratríčkujú s politikmi. Krátke dokumentárne ukážky pri záverečných titulkoch filmu pôsobia veľmi emotívne, lebo nenechajú nikoho na pochybách, že to všetko sa naozaj stalo, a kladú znepokojivú otázku: ako sme na tom dnes?

Pred očami nám defilujú postavy známych mafiánskych bossov ako Žaluď či Holub s ich skutočnými príbehmi, ale aj politických predstaviteľov od tajnej služby po zakladateľa prvej slovenskej súkromnej televízie, z ktorého sa onedlho stal minister hospodárstva. Pavol Rusko (ktorého vo filme presvedčivo stvárňuje Daniel Fischer) dnes môže byť vo väzení na jednej chodbe s Mikulášom Černákom aj s Mariánom Kočnerom, s ním je právoplatne odsúdený na 19 rokov odňatia slobody za falšovanie zmeniek televízie Markíza. Napokon, aj Kočner začínal ako drobný kšeftár a s ambíciami veľkými ako Rusko. Politické zahmlievanie, že nejaké to prekročenie rýchlosti na ceste nikoho nezaujíma (ani keď cestou zložíte semafor…), že ľudí trápi, „aby bolo čo dať na stôl“, pokračuje ďalej. Veď kto je zodpovedný za to, či majú ľudia „čo na stôl“ a vôbec za to, aké majú občania v tejto krajine základné podmienky na život?

„Prekvapuje ma, že dnes scenár rezonuje ešte inak ako pred štyrmi rokmi, keď sa oba filmy pripravovali. Rozhodli sme sa natočiť tento film ako žánrový, aby sme sa prihovorili mladým ľuďom, ktorí vtedy ešte nežili, aby sa dozvedeli, čím si naša spoločnosť prechádzala v 90. rokoch a kam sa až môže dostať, keď sa situácia vymkne z rúk, v politike aj v silových zložkách štátu,“ hovorí jedna z producentiek filmu Zuzana Mistríková.

Mladí nezažili 90. roky, ale žijú dnes a často odtiaľto utekajú. Film Černák mapuje kus slovenskej histórie a aj keď sa hovorí, že ľudia sú nepoučiteľní, za pokus to vždy stojí. A tento pokus je vydarený. Je tam príliš veľa temnoty, aby sme z toho vyšli bez ujmy, ak by som parafrázovala Gregora Hološku, ktorý to povedal o svojej postave, no platí to pre emóciu, akú si divák z filmu, verím, odnesie.