Hlavné je nebyť obyčajný
Začiatkom 60. rokov prichádza do New Yorku, centra kultúrneho života, nenápadný mladý hudobník. Hľadá Woodyho Guthrieho (Scoot McNairy), folkového speváka, ktorého pripútala Huntingtonova choroba na nemocničné lôžko.
Mladík ho tam nájde spolu s jeho priateľom, tiež muzikantom Petom Seegerom (Edward Norton). Predstaví sa ako Bob Dylan (Timothée Chalamet) a zaspieva im pieseň, ktorú venoval Guthriemu. Oboch ňou očarí – zdá sa, že dni folkovej hudby ešte predsa len nie sú zrátané.
Ich prvotný dojem nie je mylný a nádej, ktorú doňho vložia, je na správnom mieste. Bob Dylan vnesie do žánru nový, svieži vietor, jeho texty sú jedinečné a netrvá dlho, kým si získajú pozornosť ako publika, tak aj nahrávacieho štúdia Columbia Records.
Bob je čoraz populárnejší, spoznávajú ho na ulici, fanúšičky sa z neho idú zblázniť. Mladú hviezdu to však nijako neteší, navyše má pocit, že ho ľudia začínajú škatuľkovať, čomu vytrvalo vzdoruje.
Film sleduje Dylanov príbeh od jeho príchodu do New Yorku až po jeho kontroverzné vystúpenie na folkovom festivale v Newporte. O jeho rodine a živote v Minnesote sa nedozvieme nič, hoci občas spomenie, že bol súčasťou cirkusu.
Akoby sa chcel pochváliť tým, že je „iný“ než všetci ostatní, žiaden tuctový chalan zo severu, ale niekto zvláštny, unikátny. Sám hovorí, že je jedno, či je človek pekný alebo škaredý, hlavné je, aby nebol obyčajný.
Bob Dylan na začiatku svojej kariéry naozaj tvrdil, že bol asi šesť rokov súčasťou cirkusu, kde robil všetko možné od upratovania až po obsluhovanie ruského kolesa.
V skutočnosti mal však úplne normálne detstvo – zrejme mal pocit, že na to, aby bol dobrým umelcom, je nevyhnutná minulosť plná útrap. Práve jeho príklad však svedčí o opaku – aj bez tragického príbehu sa z neho stal jeden z najlepších textárov v histórii.
Milostný trojuholník
Snímka sleduje aj jeho vzťahy so ženami, konkrétne so Sylvie Russo (Elle Fanningová, postava je založená na Suze Rotolovej) a hudobníčkou Joan Baezovou (Monica Barbaro). Bob nie je veľmi dobrý vo vyjadrovaní svojich pocitov a zdá sa, akoby bol po celý čas mysľou i srdcom vzdialený.
Je to zvláštny paradox, že hoci vo vzťahoch pôsobí tak flegmaticky, jeho piesne sú presýtené emóciami. Ženy sa snažia pochopiť ho, no on ich odmieta pustiť príliš blízko – a neraz sa k nim správa zle.
Sylvie sa to pokúša znášať, aj keď ju to často zraňuje, no Joan je oveľa ráznejšia, nenechá so sebou len tak zametať. Monica Barbaro bola znamenitou voľbou pre jej stvárnenie, ide o veľmi charizmatickú postavu, ktorá sa napriek svojej sláve drží nohami pevne na zemi. Bob ju zaujal, obdivuje jeho talent, no nie je zaslepená tak, ako mnohí iní, všíma si aj jeho chyby a nebojí sa vmietnuť mu ich do tváre.
Problémom filmu je, že ide skôr o vymenovávanie udalostí, než o hlbšie nazretie do Dylanovho vnútra. Je ťažké nachádzať prepojenia medzi tým, čo prežíva, a tým, čo píše.
V tomto kontexte bije najviac do očí scéna, keď mu Sylvie pripomenie, že svet sa nachádza na pokraji zásadných zmien – studená vojna vrcholí a ľudia sa hrozia možnej jadrovej vojny, hlas hnutia za občianske práva je čoraz silnejší, mladí volajú po mieri. Dylan preto začne písať angažované texty, no to, akým spôsobom sa k tomu (podľa deja filmu) dostal, je trochu absurdné.
Nevidíme totiž, aký je jeho osobný vzťah k týmto témam, tvorcovia ich využívajú len ako pozadie príbehu. Aj naďalej nám tak Dylanove myšlienky a pocity zostávajú záhadou. No možno je to tak naschvál, aby si aj ako objekt filmu zachoval svoju ťažko vybudovanú auru tajomnosti.
Foto: CinemArt SK
Filmu chýba divokosť
Najlepšie spracovanou zložkou snímky je nepochybne hudba. Jednotlivé Bobove vystúpenia, nehľadiac na to, či jeho publikum tvoria dvaja ľudia alebo 17-tisícový dav, sú podmanivé a kúzelné, chytia človeka za srdce. Osobitne magické sú jeho duetá s Joan Baezovou. Nanešťastie sú hudobné vystúpenia tým jediným, čo dokáže diváka skutočne dojať a vzbudiť v ňom silnejšiu odozvu.
Pritom čo sa týka obsadenia, kinematografie i ostatných aspektov filmu, všetko spolu krásne funguje. Edwardovi Nortonovi sadla úloha dobrosrdečného muzikanta, ktorý sa na svojho mladého zverenca díva očami hrdého strýka, Boyd Holbrook zasa zažiaril ako sebavedomý Johnny Cash.
Tvorcovia si pokojne mohli dovoliť byť odvážnejší – na to, že ide o príbeh hudobníka z Ameriky 60. rokov, by človek očakával viac divokosti a neviazanosti. A mimochodom, žiadne drogy?
Čítajte viac Snaha o dekolonizáciu Konga ho stála život. Hammarskjöld bol veľkým politikom i krehkým básnikom
Biografia o Bobovi Dylanovi ho nepredstavuje práve v tých najžiarivejších farbách. Človek, ktorý o ňom dovtedy veľa nevedel, ho po tomto filme nemusí vnímať veľmi priaznivo. Zároveň sa toho o ňom veľa nedozvie, čo je škoda.
Tvorcovia sa sústredili najmä na jeho úsilie vymaniť sa spod nátlaku, ktorý naňho vyvíjalo okolie – či už išlo o jeho blízkych priateľov alebo fanúšikov. Prioritu preňho predstavovala absolútna kreatívna sloboda.
Film však napriek tejto pozoruhodnej téme pláva po povrchu, čoho nešťastným následkom je, že Bob Dylan pôsobí ako umelec, ktorý sa usiluje o to, aby zostal nepochopený.
HODNOTENIE: 3 hviezdičky z 5
Bob Dylan: Úplne neznámy / USA 2024 / r. James Mangold, h. Timothée Chalamet, Edward Norton, Elle Fanningová, Monica Barbaro, Boyd Holbrook, Dan Fogler, Scoot McNairy a ďalší.
