Pamiatka na holokaust
Bardejov a jeho krásne pamiatkové námestie v čase slovenského štátu. Priamo tu sa odohráva jedna z mnohých vojnových drám, kde životy obyvateľov záviseli od ľudskosti ich susedov. Hlavným hrdinom snímky režisérky Veroniky Homolovej Tóthovej je Štefan Tarcala, podnikateľ v stavebníctve, ktorý arizoval židovský majetok. Zároveň však dostal ocenenie za záchranu židovských životov počas holokaustu Spravodlivý medzi národmi. Ako je to možné?
Dokumenty hovoria pravdivo, na oboch stranách. Miestny podnikateľ Štefan Tarcala bol obchodným partnerom židovského obchodníka Šalamóna Neumanna a v roku 1942 arizoval jeho obchod. V roku 1944 v pivnici pod domom na hlavnom námestí v Bardejove ukrýval troch židovských chlapcov vrátane syna svojho obchodného partnera Mózesa Neumanna.
Vnučka Štefana Tarcalu Michaela sa vo filme snaží odhaliť čo najviac z tohto starého a polozabudnutého príbehu. V rodine sa totiž o tom veľa nevedelo, iba toľko, že starý otec mal v pivnici Mózesa Neumanna. Až keď jej starý otec posmrtne získal ocenenie Spravodlivý medzi národmi – za záchranu židovského života počas druhej svetovej vojny, dozvedela sa, že počas holokaustu zachránil až troch mladých židovských chlapcov. Kto boli tí ukrývaní mladí muži? Ako ich záchrana vyzerala? Ako dlho ich ukrýval? S kým pritom spolupracoval? Čo sa stalo s ich rodinami? A čo sa stalo s arizovaným obchodom? Na všetky tieto otázky sa pokúsi dať odpoveď dokument Pivnica pod domom č. 38.
„V navzájom prepojených pivniciach pod domami na bardejovskom námestí sa od septembra 1944, keď sa židovské transporty obnovili, do oslobodenia v januári, vystriedalo pravdepodobne až 20 ľudí, ktorí sa tam istý čas ukrývali. Niekto jednu noc, niekto pár mesiacov. Ten úkryt organizovali Štefan Tarcala a pomáhali mu Adam Bomba a Jozef Kysel, policajt a poštár,“ hovorí režisérka.

Odvážni ľudia aj „prajní“ susedia
Michaela, vnučka Štefana Tarcalu, vidí svoj rodinný príbeh ako dohodu dvoch obchodných partnerov v čase arizácií, útekov a transportov. Bez toho, aby jej starý otec arizoval, by nemohol potom pomáhať. „Možno to bol iný človek v roku 1942, keď arizoval, a iný v roku 1944, keď pomáhal, to už dnes nevieme. V každom prípade som Miške vďačná za odvahu, že bola ochotná hovoriť aj o tejto časti slovenskej histórie, ktorej sa nevieme vyhnúť. Zoznamy dodnes existujú, vieme si pozrieť, kto arizoval aký židovský podnik v akom meste a hovoriť o tom bola pre mňa veľká vec,“ povedala režisérka pre TV JOJ.
Súčasťou filmu je aj rozprávanie vnuka jedného zo zachránených mladíkov, ktorý pricestoval do Bardejova, aby tu spolu s Michaelou objavil príbeh svojej rodiny. Dokument totiž okrem hlavného príbehu rodiny Neumannovcov mapuje aj príbehy ostatných zachránených a ich rodín – a tu sa po záchrane zamotávame do ťažkej beznádeje, keď zo širokej rodiny prežili len jeden, dvaja. Diváci sa dozvedia o povoleniach pre „hospodársky užitočných Židov“, ktoré v čase transportov do koncentračných táborov znamenali záchranu života, ale aj o ich rušení a zrade vo vlastných radoch.
Popri hrdinskom poštárovi a čestnom policajtovi tu bolo veľa „prajných susedov“, ktorí dobu využili na udania Židov vo vlastný prospech. Nerobme si ilúzie o našich predkoch, zaznie v dokumente. No zároveň v ňom počujeme aj úprimné vyznanie vnučky arizátora a záchrancu v jednej osobe: oni nám nemajú prečo ďakovať za záchranu svojich životov, to my sa im máme ospravedlniť za to, čo sme im spôsobili. Dokument Pivnica pod domom č. 38 vysiela TV JOJ v nedeľu 9. februára a neskôr aj v repríze.