Chalamet sa na úlohu poctivo pripravoval
Bob Dylan: Úplne neznámy je americká životopisná dráma režiséra Jamesa Mangolda, ktorý napísal scenár spolu s Jayom Cocksom. Film vznikol na motívy knihy Dylan Goes Electric! (Newport, Seeger, Dylan a noc, ktorá rozdelila 60. roky) od Elijaha Walda.
Príbeh sa točí okolo kontroverzie, ktorá sprevádzala prechod Boba Dylana od akustických pesničiek k elektrickým nástrojom. Názov snímky je odvodený od textu singla Like a Rolling Stone z roku 1965.
V titulnej úlohe sa predstaví populárny Timothée Chalamet (zároveň je aj producentom), ktorý nielen hrá, ale aj spieva. Produkciu filmu pozastavila pandémia aj neskorší štrajk hercov a scenáristov, vďaka čomu mal herec viac času na prípravu – nielenže Dylanovi porozumel na hlbšej úrovni, ale zlepšil sa aj ako spevák a hudobník, čo bolo pre úlohu nevyhnutnosťou.
„Fakt, že sa Timmy naučil tieto piesne a dokáže ich predviesť v rôznych situáciách, napríklad v scénach, kde píše, alebo keď niekomu po prvý raz ukazuje pieseň, alebo vystupuje, je úžasný. Nie je ničím viazaný.
Môže sa zastaviť, odísť od mikrofónu, pomýliť sa v texte, pridať sólo na harmonike, a môže meniť tempo a rytmus piesne. Neviem, či by tento film fungoval bez toho, aby to dokázal,“ uviedol hudobný producent Nick Baxter.
Jedinečne sama sebou
Vo filme ďalej účinkuje Edward Norton, Elle Fanningová, Monica Barbarová, Boyd Holbrook, Dan Fogler, Norbert Leo Butz, Eriko Hatsune, Big Bill Morganfield, Will Harrison, Scoot McNairy, P. J. Byrne, Michael Chernus, Charlie Taham a ďalší.
Fanningová stvárňuje postavu Sylvie Russovej, ktorá je inšpirovaná Dylanovou vtedajšou priateľkou Suze Rotolovou. Dôvodom, prečo nepoužili jej skutočné meno, je, že o to požiadal sám Bob Dylan.
„Ich vzťah je taký krásny, pretože kým z neho sa stáva hviezda, ona s ním chce byť, pretože ho miluje, ale milovala ho ešte predtým, než bol „tým“ Bobom Dylanom,“ vysvetľuje Fanningová. „Nepotrebovala všetok ten lesk a slávu a nikdy sa neprispôsobila. Bola veľmi jedinečne sama sebou a veľmi sebavedomá vo svojej vlastnej koži.“
Chalamet je rád, že túto úlohu získala práve Fanningová, pretože sa poznajú už dlho. „Výhodou, ktorú máte s hercom alebo herečkou, s ktorými ste už v minulosti pracovali, je, že už medzi vami existuje vzťah, a to bolo pre Boba a Sylviu dobré.
Majú tú intímnosť, akú môžu mať prvé lásky, kde majú pocit, že sa poznajú už veľmi dlho. Je to prvá láska, nad ktorou má Bob do dnešného dňa akúsi silnú ochrannú tendenciu. Tak veľmi, že jeho jediná požiadavka, keď si prečítal Mangoldov scenár, bola zmeniť jej meno,“ hovorí Chalamet.
„Je to príbeh o konkrétnom okamihu v živote človeka, nie o celom jeho živote. A je to príbeh o svete, v ktorom sa veľa komunikuje pomocou piesní,“ vysvetľuje režisér Mangold.
Na tomto období Dylanovho života ho zaujímali osobné otázky, ktoré daný materiál nastolil – predstavy o vrodenej genialite a talente, s ktorými sa niektorí umelci jednoducho narodia. Ale tiež ich požehnania a bremená, ktoré vás môžu urobiť divoko populárnym, ale zároveň úplne osamelým.
Mangoldov prístup, inšpirovaný filmom Amadeus jeho mentora Miloša Formana, skúma Dylana cez prizmu iných – jeho najbližších vzťahov a dokonca aj fanúšikov, ktorí doňho premietajú svoje vlastné túžby. Vidíme, ako Dylan bojuje pod ťarchou týchto očakávaní, až sa nakoniec oslobodí.
Ikona rokenrolu
Začiatkom 60. rokov 20. storočia boli Američania národom, ktorý sa snažil nanovo definovať sám seba a zápasil s hlbokými sociálnymi, politickými a kultúrnymi otrasmi, na čele s protivojnovým aktivizmom a bojom za občianske práva.
Bol to moment otvorenosti umenia pre expresionizmus a zdalo sa, že všetko sa odohráva na dolnom Manhattane. Rozkvet moderného džezu s Milesom Davisom, vývoj odvážnej komédie s Lennym Bruceom, explózia pop artu a slávne Factory Studio Andyho Warhola.
Hnutie folkovej hudby, ktorého vývoj urýchlili Woody Guthrie a Pete Seeger, si nevedomky hľadalo svojho vodcu a zaujalo aj mladého Boba Dylana. Film Úplne neznámy mapuje štyri roky, počas ktorých sa z tuláka s ťažkým životom stala ikona rokenrolu.
„V jednej z prvých scén Dylan nájde Woodyho Guthrieho v nemocnici pre vojenských lekárov v New Jersey a spieva mu pieseň, ktorú pre neho napísal,“ hovorí Mangold. „Máte tu komunitu, ktorá ho prijme, a kultúra ho nakoniec povýši, až sa stane väčším ako hnutie, do ktorého sa dostal.“

Dylanov vzostup prišiel v rozhodujúcom okamihu, keď sa studená vojna vznášala nad všetkými aspektmi života. Kubánska kríza nakoniec priviedla svet na pokraj katastrofy, po ktorej nasledoval atentát na Johna F. Kennedyho v roku 1963.
Uprostred týchto nepokojov nabralo na sile hnutie za občianske práva, čoho príkladom bol pochod na Washington v roku 1963 pri Lincolnovom pamätníku, kde Dylan vystúpil krátko predtým, ako Martin Luther King predniesol svoj legendárny prejav Mám sen.
Toto obdobie odrážalo konflikt medzi starými normami a vznikajúcimi ideálmi. Zatiaľ čo mnohí vyšli do ulíc, Dylan pretavil svoje presvedčenie do hudby, ktorá zapálila celú generáciu, a v priebehu nasledujúcich šiestich desaťročí nakoniec upevnil svoj status kultovej postavy.
Umelci v priebehu rokov a naprieč žánrami pokračovali v reprízovaní jeho nadčasových piesní a textov. Napriek svojmu vplyvu však Dylan, ktorý sa nechcel dať zaškatuľkovať do umeleckých noriem, dokázal zostať záhadou pre celú kultúru.