Kinematografu bratov Lumierovcov predchádzala séria vynálezov. Už v roku 1891 William Kennedy Laurie Dickson skonštruoval v laboratóriu Thomasa Alva Edisona kinetograf a kinetoskop, prvé prístroje pre záznam a prezeranie pohyblivých obrázkov.
Kinetoskop ale umožňoval sledovať film iba jednému divákovi, a tak sa nerozšíril. Nasledujúci rok si Francúz Léon Bouly nechal patentovať zariadenie menom kinematograf, podobné neskoršiemu prístroju bratov Lumierovcov. V roku 1894 ale nemal na poplatok za patent, a tak ho kúpili oni.
Pár týždňov po obdržaní patentu Lumierovci – ktorých rodina vlastnila významnú továreň na fotografickú techniku v Lyone – usporiadali prvé neverejné premietanie, ktoré sa uskutočnilo 22. marca 1895 v Paríži na podujatí organizovanom Združením pre podporu národného priemyslu.
Premietal sa tu ich prvý film, 46 sekúnd dlhý odchod robotníkov z fabriky, ktorý natočil Louis Lumiere. Väčší ohlas malo verejné premietanie 28. decembra toho istého roku v Grand Café na parížskom bulvári Kapucínov, kde predviedli desiatku zhruba päťdesiatsekundových snímok, ktoré dokumentovali každodenný život Francúzov.
Lumierovci čoskoro expandovali aj za hranice Francúzska a poslali svojich kameramanov nakrúcať po celom svete. Zachytávali napríklad korunováciu posledného ruského cára Mikuláša II. v máji 1896. Vynález kinematografu mal oveľa väčší význam, ako mu bratia Lumierovci vtedy prisudzovali.
Videli v ňom totiž predovšetkým nástroj pre vedeckú oblasť, ktorý sa nemá kam posúvať. So zábermi príliš neexperimentovali a ich filmy pôsobili skôr ako rozpohybované fotografie.
Potenciál filmu odhalil až George Mélies, ktorý bol jedným z účastníkov prvého verejného premietania. Ten posunul kinematografiu ďalej aj prvými filmovými trikmi. Lumierovci v roku 1900 rozvíjajúci filmový priemysel opustili, a ďalšieho vývoja kinematografie sa tak ujali iní.
