La Vaginoplastia
Šéf mexického kartelu Juan „Manitas“ Del Monte (Karla Sofía Gascónová) si najme právničku Ritu Castro (Zoe Saldaña), aby mu pomohla vybaviť všetky náležitosti spojené s tranzíciou. Nafinguje vlastnú smrť, manželku Jessi (Selena Gomezová) s deťmi pošle do Švajčiarska a začne nový život ako Emilia Pérez.
Diváka hneď v úvode vyruší náhle prepnutie do hudobného čísla – film je totiž z nejakého neznámeho dôvodu koncipovaný ako muzikál. Ak by s tým korešpondovala téma snímky, alebo ak by aspoň išlo o chytľavé pesničky, bolo by to v poriadku. No skladbám chýba energia, často ide skôr o rozprávanie do hudby s kladením dôrazu na zvláštne miesta.
Texty na tom nie sú o nič lepšie, predovšetkým k piesni La Vaginoplastia, kde sa monotónne spieva: „Dobrý deň, rada vás spoznávam, rada by som sa niečo dozvedela o operácii zmeny pohlavia. Aha, aha, aha. Z muža na ženu alebo zo ženy na muža? Z muža na ženu, z penisu na vagínu.“ No nie je to text hodný Oscara?
Nepravdy o tranzícii
Ale vráťme sa späť k príbehu. Emilia sa po štyroch rokoch opäť stretáva s Ritou a žiada ju o ďalšiu pomoc. Chýbajú jej deti, a tak prostredníctvom mierne znepokojenej právničky zariadi, aby sa spolu s Jessi vrátili do Mexika a žili s ňou – predstiera, že je Juanova sesternica.
Okrem túžby po návrate rodiny sa u Emilie prebudí aj čosi iné a celkom nečakané – svedomie! Zrazu na ňu doľahne jej minulosť a rozhodne sa preto založiť neziskovú organizáciu, ktorá hľadá telá obetí mexického kartelu a vracia ich rodinám.
Tento naratív naznačuje, že tranzícia je zásadnou zmenou nielen fyzickej stránky jednotlivca, ale aj jeho vnútra – emócií, charakteru a zásad. Tvorcovia sa však príbehom Emilie Pérez vracajú k nepravdivým stereotypom, rozdeľujú ju na dve odlišné osoby – pred tranzíciou je to Manitas, zloduch, ktorý symbolicky zomiera, a po nej znovuzrodená Emilia, ktorá chce odčiniť hriechy svojho predchádzajúceho ja.
Takto to však nefunguje, tranzícia je proces, počas ktorého človek postupne prispôsobuje svoje telo tomu, ako sa v skutočnosti cíti. Jeho osobnosť to však nemení, naopak, približuje sa k tomu, kým naozaj je.
Kritici z radov LGBTI komunity upozorňujú aj na ďalšie mylné informácie spojené s tranzíciou, ktoré vo filme odznejú – napríklad keď Emilii dcéra povie, že vonia ako muž. Navyše je jej príbeh na míle vzdialený každodennej realite transľudí v Mexiku, ktorí sa v priemere dožívajú 35 rokov.
Celkové vyznenie filmu je naivné a cez čiaru, divák má uveriť tomu, že sa Emilia zmenila a vykúpila zo všetkého utrpenia, ktoré spôsobila. V tomto smere vyznieva snímka takmer parodicky, hoci občas sa ukáže, že v Emilii ešte predsa zostalo niečo z jej starých, násilníckych spôsobov. Je smutné, že taký veľký priestor v mainstreame dostala namiesto iných transpostáv s autentickými osudmi práve ona.
Jazyk chudobných a migrantov
Spôsob reprezentácie transrodovosti nie je jediným prešľapom snímky. V nepriaznivom svetle ukazuje aj Mexiko, a hoci sa tam odohráva väčšina deja, film sa natáčal vo Francúzsku a účinkuje v ňom len jediná Mexičanka, aj to v menšej úlohe (Adriana Pazová ako Emiliina priateľka Epifania).
Také o nás bez nás – Francúzi sa neštítili zjednodušeného, takmer posmešného eurocentrického pohľadu na Mexiko ako na upadajúcu krajinu, ktorej vládne násilie. Nevysvetľujú príčiny, nezaujíma ich kontext a nedávajú priestor tým, ktorí by k téme mali čo povedať.

Mexickí diváci navyše kritizujú zlú španielčinu a dialógy, ktoré sú podľa nich často nezrozumiteľné. Selena Gomezová, ktorej výkon bol spomedzi hereckého obsadenia najslabší, vysvetlila, že hoci ako dieťa vedela plynule po španielsky, odkedy začala ako 7-ročná hrať, stratila s týmto jazykom kontakt. Preto sa ho musela pre túto rolu učiť znova, mala na to šesť mesiacov.
Prečo vlastne natočili Emiliu Pérez v španielčine, pýtate sa? „Španielčina je jazykom skromných krajín, rozvojových krajín, jazykom chudobných a migrantov,“ vyjadril sa režisér Jacques Audiard pohrdlivo na adresu zhruba 600 miliónov ľudí, ktorí týmto jazykom hovoria.
Tento jeho výrok vyvolal vlnu celkom oprávnenej kritiky. Tvorcovia Camila Aurora a Héctor Guillén v reakcii na Emiliu Pérez dokonca natočili krátku paródiu s názvom Johanne Sacrebleu. Ide o muzikál o Francúzsku, ktorý sa natáčal v Mexiku a účinkujú v ňom výlučne mexickí herci.
Netflix sa od Gascónovej dištancoval
Kde nabral Audiard odvahu natočiť film o takých citlivých témach, ktorým očividne nerozumie, a navyše takýmto povrchným spôsobom? A ako sa dá natočiť taký mdlý muzikál bez jedinej dobrej pesničky? Emiliu Pérez nesie na svojich pleciach Zoe Saldaña, ktorej sa z toho mála, čo jej ponúkol chabý scenár, podarilo vytrieskať maximum. Z nejakého neznámeho dôvodu je však na Oscara nominovaná v kategórii najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe, hoci vo filme dominuje práve ona.
Karla Sofía Gascónová je vôbec prvou transrodovou ženou, ktorá je nominovaná na Oscara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe, čo je vzhľadom na kvality snímky a jej výkonu trpkým prvenstvom. Navyše len nedávno vyplávali na povrch staršie tweety, v ktorých sa Gascónová sťažuje na moslimov, Čínu či samotnú Akadémiu.
„Oscary stále viac a viac vyzerajú ako ceremoniál pre nezávislé a protestné filmy, nevedela som, či sledujem afro-kórejský festival, demonštráciu Black Lives Matter alebo 8M. Okrem toho škaredé, škaredé gala,“ napísala. Bohvie, či by mala takýto prejav aj v prípade, že by tento rok nebodaj vyhrala.

Streamovacia platforma Netflix sa však po tejto kontroverzii rozhodla od Gascónovej dištancovať, aby mohla zachrániť upadajúce šance Emilie Pérez na zisk vytúžených zlatých sošiek.
Ale filmu Jacquesa Audiarda sa predsa podarilo čosi výnimočné – je taký zlý, že ho väčšina ľudí (s výnimkou festivalových kritikov, hollywoodskych hercov a režisérov ako James Cameron, Denis Villeneuve, či Meryl Streepová) považuje za príšerný.
V dnešnej dobe je naozaj nezvyčajné, aby sa také množstvo ľudí z rôznych skupín na niečom zhodlo, no Emilia Pérez to dokázala! Výrazný kontrast medzi názormi bežných divákov a ľudí z oblasti filmu môže byť náznakom, ako sa od seba tieto dva svety čoraz viac vzďaľujú.
HODNOTENIE: 1 hviezdička z 5
Emilia Pérez / Francúzsko 2024 / r. Jacques Audiard, h. Zoe Saldaña, Karla Sofía Gascónová, Selena Gomezová, Adriana Pazová, Édgar Ramírez a Mark Ivanir.