Reeve, ktorý sa narodil v New Yorku, pochádzal zo zámožnej rodiny. Divadlu sa venoval už od detstva a cieľavedomo šiel za svojou hereckou kariérou. Začiatkom 70. rokov ho spoločne s Robinom Williamsom prijali na prestížnu Juliard School. O dva roky neskôr už debutoval na Broadwayi a na javisku stál spoločne s Katharine Hepburnovou v úlohe jej vnuka. Práve Hepburnová mu pomohla dostať sa do televízie. Najskôr účinkoval v televíznych seriáloch, jeho prvá veľká filmová úloha, ktorej nálepka mu prischla do konca života, však nedala na seba dlho čakať.
Bola ňou úloha Supermana, ktorý svoju identitu ukrýva za svoje alter ego – novinára Clarka Kenta. Film, ktorý nakoniec režíroval Richard Donner, sa pripravoval niekoľko rokov. Pôvodne sa uvažovalo, že hlavnú úlohu získa niektorá z už vtedy známych hereckých hviezd, napríklad Robert Redford alebo Paul Newman. Neskôr padlo rozhodnutie obsadiť neznámeho herca. Ako uvádza wikipedia, o úlohu mal veľký záujem napríklad Arnold Schwarzenegger. Spomedzi asi 200 záujemcov však nakoniec vybrali Reeva.
Superman bol od 30. rokov minulého storočia dôležitou postavou v americkej kultúre. „V 30. rokoch bol majákom nádeje počas veľkej hospodárskej krízy. V 40. rokoch boli komiksy so Supermanom morálnou podporou vojakom v zákopoch. A v 50. a 60. rokoch tu jednoducho v ťažkých časoch bol hrdina v nadživotnej veľkosti,“ povedal Reeve v jednom z rozhovorov. Podľa neho bola oveľa dôležitejšia táto postava než herec, ktorý ju stvárňuje. „Ale to, že koncom 70. a začiatkom 80. rokov som mohol byť strážcom tejto postavy, vnímam ako veľkú česť,“ povedal Reeve, podľa ktorého sa v tom čase Superman stal vo väčšej miere romantickým hrdinom a niekým ako priateľom – niekým, na koho sa môžete spoľahnúť.
Reeve si Supermana zahral v štvorici filmov. Z neskorších postáv, ktoré stvárnil, vynikajú napríklad úlohy v snímkach Kedysi dávno (1980), Bostončanky (1984), Fraška (1992), Súmrak dňa (1993) či rola Vronského v televíznej adaptácii Anny Kareninovej.
Jeho hereckú kariéru prerušila nehoda. V roku 1995 zostal po páde z koňa ochrnutý od krku dole, s dýchaním mu museli pomáhať prístroje a zostal odkázaný na nepretržitú starostlivosť. „Jedna z najťažších vecí, ktoré môjho otca postihli, bolo to, že pre niekto, kto si zvykol veľmi užívať samotu, nebol odrazu po svojom zranení nikdy sám,“ povedal hercov syn Matthew Reeve magazínu Weekend Health. Od otcovej smrti v roku 2004 pokračuje v jeho úsilí a šíri osvetu v oblasti poranení miechy.
