Prichádzate s novou minisériou, ktorá odhaľuje praktiky internetových podvodníkov. Bude to investigatívna reality šou, čo vyzerá ako zaujímavá kombinácia. Čo si pod tým máme predstaviť?
Čoraz väčšia časť našich životov sa odohráva vo virtuálnom priestore. Nákupy, zoznamovanie, vzdelávanie. Banky vás dnes vyslovene nútia, aby ste sa vzdali osobného kontaktu a cashu a prešli do ich virtuálnych verzií. Zároveň sa však tento priestor napĺňa virtuálnymi podvodníkmi všetkého druhu. Ak si spomínate, tak asi pred dvoma rokmi stačilo bankám jednostupňové zabezpečenie pri virtuálnych platbách. Dnes už je nutné dvojstupňové a čoskoro, keďže aj toto už vedia podvodníci prelomiť, príde trojstupňové. A keď sa naplno rozvinie éra kvantových počítačov (ktoré už existujú), všetky verzie dnešného šifrovania budú prelomené a nechcem si ani predstaviť, čo bude znamenať nová ochrana vás a vašich peňazí vo virtuálnom priestore. No a my sme sa do tohto virtuálneho prostredia, plného podvodníkov, pustili. Pokúsili sme sa vypátrať koncovku rôznych verzií ľudského nešťastia. Pretože vo virtuálnom svete je to trochu ako v tom slávnom filme Sedem. O všetkých vašich hriechoch a slabostiach vieme. A všetky vaše hriechy a slabosti budú potrestané. Chamtivosť, pýcha, lenivosť, žiadostivosť… A tvár toho, kto vás trestá, nikto nikdy neuvidí. Úplne ako Sedem.
Foto: TV JOJ
Hovorí sa, že za všetkým treba hľadať lásku a – peniaze. Platí to aj vo virtuálnom svete?
Platí, aj keď škála emócií a vlastností, ktorú virtuálni podvodníci využívajú a zneužívajú, je omnoho širšia. O peniaze ide takmer vždy a medzera, ľudská slabosť, ktorou sa vás o ne snažia „ošmeknúť“, môže byť aj vaša láskavosť, snaha pomôcť, osamelosť. Extrémne zraniteľní sú tí, ktorí priznajú, či ukážu nejakú svoju slabosť. Malinký hriech alebo čo i len domnelý hriech. Ak vás niekto chce nachytať a vie to, ste prakticky v pasci. A teraz si skúste spomenúť, o čom všetkom ľudia vypisujú na internet.
Koniec hry: Aké príbehy ľudia uvidia?
Nový televízny program Koniec hry prináša príbehy skutočných obetí. Pani Elena žije v sociálnom mestskom byte v Spišskej Novej Vsi a poberá minimálny dôchodok. Cez Facebook sa zoznámila s vdovcom Johnom Lewisom, ktorý údajne pracoval na ropnej plošine a zakrátko od nej začal pýtať peniaze. Čím si Elenu tak získal, že mu chcela pomôcť? Nemala úspory, a začala si požičiavať a jej dlhy v bankách a nebankových spoločnostiach sa vyšplhali na 23 800 eur. Príbeh však naberie nečakaný obrat – z obete sa stáva podvodníčka. Čo ju k tomu viedlo? Osamelosť, závislosť, strata úsudku alebo niečo iné? Timea je rozvedená matka dvoch dospelých detí. Takmer po dvojročnej známosti cez facebook si so sympatickým Dávidom plánovali budúcnosť. Hoci sa nikdy osobne nevideli, podelila sa s ním o svoje intímne fotografie a videá a finančne mu pomáhala. Nakoniec sa rozhodla spoznať pravdu a vidieť tvár človeka na druhej strane.
Ján má po tridsiatke, vysokoškolské vzdelanie a úspešnú kariéru. Svoju lásku našiel cez aplikáciu Tinder. Okrem romantických tém ich spájala aj vášeň pre investovanie do kryptomien, keďže Ján aktívne obchodoval na binance.com. Ona ho však presvedčila, aby vyskúšal investovať na inej – na pohľad dôveryhodnej platforme. Ján prišiel o viac než 90 000 €. Zadlžil sa, hanbil sa sám za seba a uvažoval o samovražde. Kto je jeho tajomná Tiffany? Netušil, že sa stal obeťou sofistikovaného podvodu, ktorý riadi čínska zločinecká organizácia.
Foto: TV JOJ
Klamári – podvodníci – zločinci? Akým slovom by ste označili páchateľov, ktorí si hľadajú obete na internete?
Všetko, na čo si spomeniete. Včítane vrahov. Počul som o dvoch-troch „živých“ kanibalských kauzách. Vo všetkých hral kľúčovú rolu internet. A čo šialený príbeh Giselle Pellicot? Kde ju manžel ponúkal? Ako si desiatky mužov našli cestu do ich domu?
Sú práve tieto prípady typické pre internetové podvody?
Nemám o tom, našťastie, prehľad. Ja osobne sa vo virtuálnom svete cítim veľmi nesvoj a vyhýbam sa mu, ako sa len dá. Ale z toho, čo som zažil pri výrobe Konca hry, môžem pokojne konštatovať, že škála zla a podvodov vo virtuálnom svete je pravdepodobne rovnako pestrá ako škála zla v reálnom svete. Ak nie ešte pestrejšia. Internet dáva tým, ktorí chcú ublížiť, krídla. Lepšie ako RedBull.
Čo je cieľom tohto televízneho projektu? Prečo ste sa rozhodli nakrútiť ho?
Náš biznis stojí na tom, že prinášame príbehy. A keďže sa čoraz viac z nich odohráva vo virtuálnom priestore, išli sme za nimi tam.
V šou účinkujú skutočné postavy s vlastnou identitou. Ako ste na ich príbehy prišli?
To bola jedna z najťažších úloh pri natáčaní. Kasting. Nájsť reálnych ľudí, ktorým sa na internete niečo zlé stalo a ktorí sú ochotní o tom rozprávať. Našťastie, podarilo sa.
Foto: TV JOJ
Ľudia, ktorí naleteli podvodníkom, sa spravidla za svoje zlyhanie hanbia a publicita by ich mohla ešte viac traumatizovať. Bolo ťažké presvedčiť ich, aby súhlasili so zverejnením svojho príbehu? Túžili po pravde, chceli vidieť tvár „na druhej strane“ internetu?
Nie som psychológ, ale s pocitmi hanby a „hyperkorektnosťou“ dnešného priestoru podľa mňa virtuálni zločinci do veľkej miery počítajú. Ale ľudia nie sú slabí, sú schopní zniesť aj verejné „pranie“ svojich chýb. A trauma z rozprávania o vlastných chybách? Pekná hlúposť. Veď vyrozprávanie sa prináša extrémne potrebnú katarziu a možnosť pohnúť sa ďalej. Tieto hry na to, aby sa náhodou niekto necítil zle, aby sa mu neublížilo, naopak, ľudí zatvárajú v bublinkách a nútia ich k zacykleniu na hlúpostiach. Ak sa stalo, stalo sa. Pozri sa pravde do očí a choď ďalej. A ak je to možné, pokús sa nerobiť tú istú chybu. Toto by som asi často hovoril, ak by som bol psychológ ja. Čo našťastie nie som.
Reality šou v princípe nemajú veľkú úctu k človeku, Koniec hry má pritom intímnu tému, odhaľuje ľudské vnútro. Ako ste sa snažili rešpektovať dôstojnosť človeka, ktorý sa stal obeťou podvodníkov?
Snažili sme sa. Ale ťažko o tom hovoriť. Pozrite si to a posúďte sami.
Aj samotné natáčanie bolo vraj miestami nebezpečné. Čo sa stalo?
Za virtuálnymi podvodmi sú vždy živí podvodníci. A išlo o dosť veľké peniaze. Takže riziko tomu zodpovedalo. Pozrite si to a posúďte sami.
Foto: TV JOJ
Ľudia si väčšinou myslia: mne sa to nemôže stať. Zmenilo nakrúcanie minisérie Koniec hry váš pohľad?
Ja som sa virtuálneho sveta vždy dosť stránil. A natáčanie Konca hry ma len v mojej skepse voči „pokroku“ utvrdilo. Pekne krásne budem ďalej chodiť do banky a vypisovať prevody osobne, s bankárom či bankárkou zoči-voči. Aj keď ma banka za to penalizuje poplatkami a viac či menej ma núti, aby som prešiel do virtuálu.
