Rodinka na pohľadanie
Honza Marák (Tomáš Hanák) pred rokmi utiekol z veľkomesta aj od neuspokojivej profesie „ajtíčkara“. Založil si rodinu so slobodomyseľnou vyznávačkou prírodných náboženstiev Markétou (Barbora Nimcová-Schlesinger) a dnes žijú v akomsi spoločenskom exile. Nemajú televízor ani stálu prácu, deti nenútia chodiť do školy a veľa si nerobia ani zo zákonov. Markéta si privyrába „liečebnými“ seansami, na ktorých (na neveľkú radosť susedov) nechýba ani marihuana či halucinogénne hríby.
Do problémov sa dostáva aj dcéra Anyna (Anna Linhartová). Do školy veľmi nechodí a ak aj práve sedí v lavici, provokuje svojimi radikálnymi postojmi k ekológii. Do sporov prichádza aj s miestnymi poľovníkmi, medzi ktorými je aj mladý Ludva Papoš (Tomáš Vorel ml.). Medzi dvojicou to však začne nečakane iskriť.
Sympatie nestačia
Tomáš Vorel je svojím svetonázorom známy a film je vraj priamym odrazom toho, ako sám už roky žije. Jeho environmentálne cítenie a odpor ku konzumným stereotypom je v podstate veľmi sympatický a pochopiteľný. Kto by aspoň z času na čas nezatúžil predať svoj byt, dať v práci výpoveď a presťahovať sa kamsi do hôr? No stotožniť sa s Marákovcami pre mnohých divákov aj tak nebude ľahké. Ich postoj totiž pôsobí skôr ako pubertálny úlet, ktorého filozofickú podstatu si treba viac-menej domýšľať.
Posolstvá zaznievajúce z úst pubertálnej Anyny pôsobia (nevyhnutne) komicky. No miesto toho, aby im dodali presvedčivosť dospelí, prejavujú sa tiež celkom nezrelo. Humor filmu nechýba, nie je však schopný utiahnuť ho ako dobrú komédiu. Za scenárom predsa cítiť oveľa viac. Úprimnú lásku k zemi, úctu k tvrdému vidieckemu životu, náklonnosť k zvieratám a zároveň zmier s nevyhnutnosťou vstupov človeka do všetkých týchto oblastí.
Vorel vyjadruje oprávnené obavy o budúcnosť harmónie sveta, no veľké témy len načína a následne necháva vyčpieť v povrchnom slede udalostí medzi jednotlivými postavami. Tie sú tiež rozličnej kvality – kým v niektorých Vorel dokázal vykresliť archetypy, iné sú skôr karikatúrami. Nie vždy sa rozdiely podarí vyrovnať aj hereckému ansámblu. Vizuálna poetika, ktorá bola ťažiskom už v Ceste z mesta, naopak, funguje veľmi dobre. Dokonca aj z takých absurdných výjavov, ako je spracovanie sťatých stromov obrovskou lesnou technikou, dokáže Vorel (ktorý stál po prvý raz sám aj za kamerou) vykúzliť estetický zážitok. Ak by sa uberal o čosi viac týmto smerom, Ceste do lesa by to iste neublížilo.
Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky z 5
Cesta do lesa / Česká republika 2012 / réžia: Tomáš Vorel st. / scenár: Tomáš Vorel st., Barbora Nimcová – Schlesinger / hudba: Michal Vích, Petr Piňos / hrajú: Anna Linhartová, Tomáš Vorel ml., Bolek Polívka, Eva Holubová, Jiří Schmitzer, Marie Štípková, David Vávra, Milan Šteindler a iní / dátum slovenskej kinopremiéry: 4. október 2012
