Chystal ho režisér Lou Ye, ale nemohol film dokončiť, lebo chýbali peniaze. Išlo o alternatívne umenie, prezrádza to kamera, spôsob hrania i samotný príbeh. Vzťah chlapcov je nekonvenčne a veľmi milo stvárnený, načatý film pôsobí cudne a zároveň provokatívne.
Režisér by sa po desiatich rokoch k nemu rád vrátil, začne teda dávať dovedna dávnu partiu, ktorá kedysi spolu nakrúcala. A to už sleduje divák v novom dokumente o nedokončenom filme, ktorý sa tiež volá Nedokončený film, lebo príbehy sa občas opakujú.
Vzkriesenie starého filmu
Na začiatku vidíme režiséra Lou Ye a jeho kolegov, ako zo starej techniky dolujú pred desiatimi rokmi nakrútené kúsky filmu o láske dvoch chlapcov a aj tie si pozrieme. To už je súčasť dokumentu, v ktorom sú postavy autentické, iba režiséra Lou Ye hrá slávny herec Mao Xiaorui. Skutočný režisér totiž vyhlásil, že sa nedá hrať a režírovať zároveň, takže sa dal stvárniť vynikajúcim umelcom, ktorý ešte snímku umocnil. Vedie v dokumente filmový štáb a je to aj zaujímavý zjav.
Začiatok snímky Nedokončený film je teda optimistický, dynamický, je presvetlený dobrou náladou a smelými plánmi, ako príbeh dotiahnu. Režisér obnovil vitálny zohratý štáb a dokonca prehovoril predstaviteľov zaľúbených chlapcov, aby sa k svojim úlohám vrátili. Je to tiež zaujímavosť projektu.
Hlavná postava filmu (východiskového aj tohto) herec Jiang Chengma je už ženatý a s manželkou práve čakajú dieťa. Najprv váha, či má v dávnom príbehu o mladíkoch pokračovať. Uvedomuje si, že za uplynulý čas sa všetko zmenilo, on sám je iný, zodpovednejší, má iné myšlienky, priority a jeho hlavnou láskou je rodina. Ponuku však predsa prijme a sľúbi, že si nájde čas na nakrúcanie dokumentu pred čínskym Novým rokom, keď bude mať pauzu v práci. (Toto všetko je zachytené v dokumente.)
Panika v hoteli
Tak sa teda štáb pred sviatkami zíde a ubytuje v hoteli, aby tam dokončil starý projekt o chlapčenskej láske. Žiaľ, všetko sa zvrtne, a zrazu – štáb ani nevie, ako – sa nakrúca dokument o covide. Hotel je totiž v oblasti Wu- chan, čo situáciu poriadne zauzlí. Však práve tu vypukla pandémia koronavírusu a opatrenia tu boli od začiatku najprísnejšie. Covid prevzal réžiu. Nielen filmu, ale života.
Žiadne pokračovanie príbehu dvoch chlapcov sa už nemohlo konať, v hoteli nastala panika. Niektorí filmári stihli odísť domov, niektorí ochoreli, a niektorí museli zostať v izbách hotela v izolácii. Štáb bol oklieštený, ale zostalo ešte dosť ľudí na to, aby spolu existovali a neskôr aj pracovali. Dohovárali sa cez telefónnu skupinku.
Postupne celkom prirodzene zo situácie vyplynulo, že namiesto zamýšľaného filmu vznikol dokument o aktuálnej situácii. Filmári zaznamenávali prvé týždne po vypuknutí korony, a to priamo v centre jej zrodu. V oblasti Wu-chanu.
Čítajte viac Horolezkyňa Dina Štěrbová (84) kedysi zdolala osemtisícovku Čo Oju. Prečo buduje v Pakistane nemocnicu a školy?
Spoločnosť vo vývrtke
Na túto tému už vzniklo veľa svedectiev, ale tento dokument je absolútne originálny a prekoná zrejme všetky ostatné. Šťastnou zhodou okolností sú filmári dobre rozbehnutí, vedia spolu robiť a zrazu majú neuveriteľnú tému! Záhadnú infekciu, spoločnosť vo vývrtke, v situácii, keď sa na pochode riešia nečakané prekážky, neznáme úskalia.
Režisér dal pokyn všetko nakrúcať na mobil. Pohľady z okna, zábery z hotela, osobný život filmárov izolovaných na izbách. Pred očami diváka dokumentu sa odohráva skutočná dráma. Napätie, strach z neznámej choroby, z nezvyklej situácie, v ktorej nie je človek slobodný. Filmári trávia dni v samote a majú príležitosť viac uvažovať. Čo je skutočne v živote dôležité? Čo má zmysel? Zdôverujú sa telefónu a to je filmový materiál.
Čítajte viac Až v Číne som naplno pochopila cenu slobody, hovorí spisovateľka Elena Hidvéghyová-Yung
Hlavný predstaviteľ zisťuje, že pre neho je najviac rodina. Najviac túži byť s manželkou a dcérkou, ktorá sa už narodila a ktorú pozná len z telefónu. Aj divák vidí to zlaté bábätko. Jeho mamu. On chce s nimi byť, chodiť na prechádzky, pohladkať ich, obyčajne žiť. V izolácii prežije štáb tiež oslavu príchodu sviatku Nový rok. Cez telefón si urobia hotelový žúr. Je to senzačný materiál. Ľudia sa vedia blázniť ako deti, aj keď sú nad priepasťou. Dokument všetko dokladá fotkami, videami. Všetci účinkujúci sú sympatickí, veselia sa, žartujú a správajú sa tak, ako keby to bolo u nás. Veľmi milé.
Režisér si pochvaľuje: natočili sme slobodný film v neslobodných časoch. A je to presne tak. Covid vzal, covid dal, mal aj mystický rozmer. Bolo to akési memento. Ľudia mysleli na smrť, na zmysel života, mnohí všeličo za ten čas izolácie vytvorili. A tento odkaz vzletu Fénixa z popola prináša aj dokument Nedokončený film. Kto ho zhliadne, tomu bude ľúto tých, pre ktorých je covid iba jablkom sváru, a nie podnetom na múdre uvažovanie. Film dojímavo pripomenie, že na tomto svete nič nedokončíme, ale výsledky a poučenia zostanú vždy. Aj z ťažkých období.
Ako kolotoč
Vďaka okolnostiam vzniku má film celkom netradičnú formu. Po vizuálnej stránke je poskladaný akoby z úlomkov deja, zo statických záberov (fotografie) aj z dynamických reportážnych scén (videá). Tlmočí roztrieštenosť doby. Na plátne často sledujeme mozaiku výjavov, simultánne deje a máme čo robiť, aby sme všetko postrehli. Ani vtedy nebol svet pomalý a život pasívny. Šikovný strih filmu umožňuje príjemné vnímanie, divák má pocit kolotoča, je to až ošiaľ.
Nejde iba o vyjadrenie samotnej vizuálnej stránky veci – tento spôsob tlmočí aj obsah. Nálady počas karantény, ktoré sme poznali všetci. Pocity kolíšu od odhodlanosti vydržať cez vzájomné povzbudzovanie sa v stavoch pochybností až po krízy. Od depresie po zúfalú veselosť. V jednej chvíli pôsobí na diváka pustota na izbe, inokedy sleduje divák pantomímu postáv v skafandroch, sanitky, osamelé postavy, prázdnotu hotela i priestorov vonku. Tragédiu, keď v tých podmienkach vypukne požiar.
Obdobie karantény býva prísne a nemá logiku ani výnimky. Platia prísne nariadenia, predpisy, ľudia sú zotročení vírusom. Sebavedomie padá, nastupuje neistota, s ktorou ale ožíva ľudská súdržnosť, zraniteľnosť, silnie ľudskosť. Bol to strach, bola to túžba po lieku, po objasnení situácie. A hlavne – ľudia si zachovali dôstojnosť. Tak to aspoň zdokumentoval tento film.
HODNOTENIE PRAVDY: 5 hviezdičiek
Nedokončený film / Singapur, Nemecko 202 / r. Lou Ye, h. Xuan Huang, Eric Qin, Xi Qi, Songwen Zhang, Xiaorui Mao
Režisér Lou Ye
Narodil sa v Šanghaji v roku 1965 do rodiny s divadelným zázemím. Študoval na Šanghajskej škole výtvarného umenia a neskôr pracoval ako animátor v Šanghajskom animačnom štúdiu. V roku 1989 absolvoval Pekinskú filmovú akadémiu so zameraním na réžiu. Jeho filmy boli vybrané na všetky významné medzinárodné filmové festivaly (Cannes, Benátky, Berlín, Taipei Golden Horse Awards, Čínsky nezávislý filmový festival, Ázijské filmové ceny) a získali množstvo ocenení. Časť života strávil Lou Ye v Európe, najmä v období, keď čelil v Číne obmedzeniam a nemohol sa venovať filmovej tvorbe. Na festivale v Cannes bol nominovaný na Cenu za najlepší dokument.
