Stanislav Párnický sa narodil 11. apríla 1945 v Piešťanoch. Odbor divadelná réžia vyštudoval na VŠMU v rokoch 1963 – 1971.
Ako talentovaný divadelný režisér sa predviedol už počas štúdia, keď v roku 1967 zaujal inscenáciou jednoaktoviek Tiger a Stenotypisti, pričom ho ocenili za réžiu na festivale študentských divadiel v nemeckom Erlangene.
O dva roky neskôr uviedli jeho inscenáciu hry Alfreda Jarryho Kráľ Ubu na festivale študentských divadiel vo francúzskom Nancy.
Po skončení štúdia pôsobil v Divadle SNP v Martine (dnes Slovenské komorné divadlo), kde režíroval náročný, žánrovo i tematicky pestrý repertoár. Ako divadelný tvorca sa predstavil aj v Slovenskom národnom divadle (SND) v Bratislave, kde v roku 1976 režíroval Gorkého hru Poslední a v roku 1978 hru V mene zeme a slnka, ktorú napísal John Druca.
Čítajte viac Čierna mágia v slovenských Beskydách? Stará mama sa mala stať obeťou čarodejníckych praktík
Ako televízny režisér debutoval v roku 1970 drámou Patetická sonáta. Od polovice 70. rokov minulého storočia už patril medzi najvýraznejšie osobnosti televíznej tvorby a jeho televízne projekty Straty a nálezy (1975), Americká tragédia (1976), Chlapec z majera (1980), Najatý klaun (1980), Zbožňovaná (1980), Cukor (1982), Hĺbkový rekord (1985), či O mužoch, ženách a deťoch (1986) vzbudili nielen záujem publika, ale ocenila ich aj kritika.
Prvý celovečerný film Kára plná bolesti Párnický nakrútil v roku 1985. V dráme o dvoch chudobných kamarátoch sa v hlavných úlohách predviedli Marián Geišberg, Marián Zednikovič a Zdena Studenková. Film vznikol na základe poviedky Jána Pappa.
O dva roky neskôr nakrútil podľa rovnomennej novely Ladislava Balleka svoj ďalší úspešný film Južná pošta, za ktorý v roku 1988 získal Osobitnú cenu na Filmovom festivale pracujúcich. V snímke si zahrali Jiří Bartoška, Magda Vášáryová, Zdena Studenková, alebo Pavol Mikulík.
Do Párnického režisérskeho portfólia patrí aj československo-nemecká rozprávka z roku 1990 Šípová Ruženka, psychologická dráma Prípad na vidieku (1993) a snímka …kone na betóne (1995), ktorá je voľným pokračovaním filmu Štefana Uhra Pásla kone na betóne z roku 1982.
Dlhoročnú pedagogickú činnosť na VŠMU začal Párnický v roku 1977. Po Nežnej revolúcii sa v roku 1990 podieľal na vzniku Filmovej a televíznej fakulty (FTF) VŠMU. Bol prvým vedúcim katedry filmovej a televíznej réžie a dekanom Filmovej a televíznej fakulty VŠMU. Vyučoval predmety režijná tvorba, základy réžie a teória réžie. Bol tiež členom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie.
Po roku 1989 sa aj popri pedagogickej činnosti venoval réžii a pod jeho vedením vznikli televízne filmy, či inscenácie Meteor (1991), Rozprávky z Hollywoodu (1992), Starožitné zrkadlo (1996), Klietka (1999), Ticho po búrke (2000), Dôverní nepriatelia (2009), Čerešňový chlapec (2011), alebo Zázračný nos (2016). Režíroval aj televízne seriály Zborovňa (1999) či Kolonáda (2013).
Čítajte viac Posledná rozlúčka so Štefanom Kvietikom: Láskavé slová mu venovala Božidara Turzonovová aj vnuk Matúš Kvietik
V roku 2017 dostal Cenu ministra kultúry Slovenskej republiky za dlhodobý mimoriadne významný režijný prínos v oblasti audiovízie prostredníctvom veľkého počtu úspešných diel hranej filmovej a televíznej tvorby a za dlhoročné pedagogické pôsobenie, ktorým spoluformoval nové generácie audiovizuálnych tvorcov.
Pri príležitosti 70. výročia založenia VŠMU si prevzal v roku 2019 Pamätnú medailu za výnimočnú pedagogickú a umeleckú činnosť a za významný prínos v rozvoji VŠMU. V roku 2023 dostal in memoriam cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre.
Jeho bývalou manželkou bola známa herečka Zdena Studenková, s ktorou bol ženatý 14 rokov. Spoznali sa počas nakrúcania televízneho filmu Zbožňovaná (1980). Počas manželstva sa im narodila dcéra Simona. Z prvého manželstva má dcéru Luciu a syna Stana.
Stanislav Párnický, režisér, scenárista a pedagóg, ktorý patril medzi najaktívnejšie osobnosti filmovej a televíznej tvorby na Slovensku, zomrel 31. marca 2023.
