Adela Vinczeová
Ako vyzerala Veľká noc vo vašom detstve?
Pamätám si na jednu veselú príhodu, hoci už si presne nespomínam, kto to bol – myslím, že strýko. Namiesto vody alebo lacnej voňavky, ktoré niektorí muži na šibačku používali, si zobral lak na vlasy. Myslím si, že to je skutočne originálny spôsob, ako „zafixovať“ spomienku na šibačku. Istý čas sme so sestrou vyrastali v Nemecku, kde šibačka vôbec neexistuje. Namiesto toho sme hľadali veľkonočné vajíčka – v škôlke aj všelikde inde. To ma veľmi bavilo, najmä to samotné hľadanie. A myslím si, že dnes sa tieto zvyky u nás celkom pekne spájajú – človek niečo nájde, potom ho vyšibú – dá sa to celkom dobre skombinovať.
Prenášate nejaké zvyky aj do svojej rodiny?
V mojom detstve bol jediným šibajúcim otec, keďže sme boli samé ženy – mama, sestra a ja. V tejto úlohe bol však vždy trochu v defenzíve, skôr taký submisívnejší. Prichádzal s akýmsi malým korbáčikom a decentne nás vyšibal – nikdy to nebolo nijako drsné ani „na hulváta“. A hoci mám rada tradície, myslím si, že by mali mať svoju kultúru, a to otec vždy pekne zvládal.
Dnes, keď máme malého Maxíka, si vlastne ani poriadne nepamätám ostatnú Veľkú noc. Momentálne rieši skôr otázky ako „prečo je noc, keď je deň“, takže šibanie žien ešte úplne nechápe. Nechceme ho zbytočne miasť, preto to zatiaľ riešime len tak symbolicky – napríklad hľadaním vajíčok. Keď vyrastie a bude vedieť rozlíšiť tradíciu od násilia, postupne ho s tým oboznámime.
Ktoré tradičné veľkonočné jedlá u vás doma nesmú chýbať?
Moja mama je výtvarníčka, voľnomyšlienkarka, ale zároveň východniarka – takže hrudka sa u nás doma vždy nejako objavila. Ale úprimne, veľkonočné jedlá doma príliš neriešime. Pre mňa je skôr vzácne to, keď prídem niekam na návštevu a nadýchnem sa tej pravej sviatočnej atmosféry – výzdoby, vôní, tradícií. Som taký sviatočný „príživník“. (smiech)
Napríklad viem, že môj kamarát a kolega Bruno Ciberej bude mať všetko, ako sa patrí. Keď k nemu prídeme vo vhodný čas, niečo mu zjeme a môj veľkonočný pocit bude saturovaný. Samozrejme, u svokrovcov sa to prežíva intenzívne – všetky tie chrenové záležitosti, ktoré nám krásne „prevetrajú otorino“. To sú tradície, na ktorých sa ja rada zúčastním. A možno raz príde deň, keď sa odhodlám upiecť aj vlastného barančeka – možno trochu čapatého, ale nášho.
Máte nejaký obľúbený recept?
Nemám žiadny konkrétny obľúbený recept. Som skôr pragmatik – pozriem sa do chladničky, čo tam je a čo sa s čím dá skombinovať. Ideálne, ak sa to dá zapiecť – a je vybavené. Pre mňa je dôležité jedlom nemrhať, ale zároveň dbať na to, aby aj tie zvyšky boli kvalitné. Základom je podľa mňa „nakŕmiť“ chladničku dobrými surovinami. A potom už len počúvať – čokoľvek z toho vylezie, je vlastne dobré.
Marián Miezga
Máte nejaké netradičné veľkonočné zvyky alebo tradície, o ktorých viete iba vy vo vašej rodine?
Moja manželka zaviedla u nás doma taký veľkonočný zvyk, že sme schovávali sladkosti a čokoládové vajíčka deťom, keď boli ešte malé. Veľmi ich to bavilo. Tak sme v podstate strávili celý deň, pretože sme všetko poriadne poskrývali.
Predstavte si, že by sa veľkonočné vajíčka dali „čarovne“ naplniť čímkoľvek – čo by ste do nich dali pre svojich blízkych, aby ich to prekvapilo či rozosmialo?
Pravdepodobne to nevyznie nijako vtipne, ale určite by som ho naplnil láskou a pocitom, aby sme sa mali radi. Myslím, že práve to v tejto dobe potrebujeme asi najviac.
Ako vám práca v televízii ovplyvňuje veľkonočné plány? Dokážete si vždy dopriať aspoň chvíľu pokoja?
Je pravda, že toto si starostlivo strážim. V období Veľkej noci alebo hocijakých iných sviatkov mám voľno a vychutnávam si čas s rodinou.
Je nejaká relácia, rozprávka alebo film, ktorý sa vám osobne spája s Veľkou nocou?
Veľmi som si obľúbil film Veselá Veľká noc s Jeanom-Paulom Belmondom. Mal som ho veľmi rád, ešte keď som bol tínedžer. Bol to pre mňa taký vzor, herecky aj celkovo. Sršala z neho úžasná energia.
Iveta Malachovská
Ako u vás vyzerala Veľká noc, keď ste boli dieťa?
Veľkú noc som začala intenzívnejšie vnímať, keď sme boli so sestrou vo vyšších triedach v škole. Ako rodené Bratislavčanky sme nechodili nikam mimo hlavného mesta, a tak sme Veľkú noc veľmi neriešili. Pamätám sa, že moja babinka vždy nachystala veľkonočné dobroty a spoločne všetky tri aj s mamičkou sme u nich trávili Veľkonočný pondelok. Ale v spomínanom „pubertálnom veku“ sme zažili pár rokov po sebe „masaker“ v dobrom slova zmysle. Počas pondelka k nám prišlo asi 15 chlapcov, sestrini aj moji spolužiaci, vôbec sa s nami nepárali a v kuse nás hádzali do vane. Najprv to bola zábava a smiech, ale pri asi dvanástom kúpeli sme toho mali fakt dosť, a hlavne už nič na prezlečenie.
Aký najkurióznejší veľkonočný zážitok ste zažili?
Boli sme v Paríži, v Disneylande. Všetci traja sme veľkí fanúšikovia týchto parkov a na Veľkú noc je mimoriadne krásny. Okrem klasických atrakcií sú všade schované vajíčka, zajace, park je farebnejší, vyzdobenejší… Jednoducho krása!
Ak by ste mali jeden zvyk či tradíciu, ktorý by ste chceli odovzdať ďalším generáciám, ktorý by to bol?
My máme tradíciu, že chodíme každý rok počas pondelka na výlet do prírody, konkrétne na Devínsku Kobylu. Začali sme to robiť ešte s mojou maminou a manželovými rodičmi. Kika štebotala jednej aj druhej babinke, dali sme si prechádzku, ale finále patrilo „lepeňákom“ a vyprážaným rezňom. My s Martinom to robíme stále, Kika sa k nám občas pridá. To je naša Veľká noc.
Ktoré tradičné veľkonočné jedlá sa u vás doma nesmú chýbať?
Mám veľmi rada plnené vajcia so šunkou, resp. chrenovú šunku, ale to robievam aj viackrát do roka, takže sa to u nás nespája len s veľkonočnými sviatkami.
Nora Gubková
Máte v rodine nejaké nezvyčajné veľkonočné tradície?
Mám čiastočne nemecké korene, takže u nás deti dostávali darčeky od zajaca – Osterhaas. Väčšinou praktické ako jarné topánky alebo nejaké oblečenie.
Mali ste ako deti nejaké obľúbené veľkonočné koláče alebo dobroty, na ktoré nikdy nezabudnete?
Plnené vajíčka preliate kyslou smotanou s kaviárom.
Pripravujete aj modernejšie jedlá, alebo dávate prednosť klasike?
Každý rok vyskúšame niečo nové, ja vyrábam vlastné pesto z medvedieho cesnaku, nazbieraného pod Krížnou, kde vyrastá neskôr ako v nížinách.
Máte obľúbený recept?
Vajíčka stratené v kôprovom jogurte s nastrúhanou reďkovkou – je to balkánsky recept. Zasýti, ale nezaťaží žalúdok.
Stano Ščepán
Ako si spomínate na Veľkú noc, keď ste boli malý?
Veľkonočný pondelok bol pre mňa v detstve nočnou morou. Jednak som mal zafixované, že dievčatá treba ochraňovať, a nie „biť“, no najmä som mal stres z toho, že som nikdy nevedel, čo mám pri šibaní a polievaní hovoriť. Veršíky sa mi zdali infantilné a vlastné bonmoty som žiadne nevedel „vypotiť“. Tak som sa za šibačku vždy len hanbil a moja zmysel pre čestnosť odmietala prijať akékoľvek obyčajné vajíčko, pretože som si ho nezaslúžil.
Aký je vás najneobyčajnejší veľkonočný zážitok?
Nakrúcali sme pre Slovenskú televíziu program Šport extra. Vymyslel som, že namiesto toho, aby sme chodili šibať športovkyne, oblejú akože vedrom studenej vody mňa. Mali otvoriť vchodové dvere na dome a vyliať ho vedľa mňa. Lenže sotva sa otvorili dvere, dostal som plný zásah. Premočený do nitky som okamžite zabudol na pripravený text. Myslím, však, že odvtedy som už nikdy autentickejší výkon nezahral.
Keby ste mohli vytvoriť vlastnú novú veľkonočnú tradíciu, aká by bola?
Páčil by sa mi deň otvorených dverí do všetkých galérií, divadiel, inštitúcií. Jediná platba by bola úsmevom. Žiaľ, utopistická predstava.
