Čo dohnalo 13-ročného chlapca k vražde spolužiačky? Porozumieť dnešnej mládeži je čoraz náročnejšie

V seriáli ide o vraždu spolužiačky a vinníkom je dobrý chlapec zo slušnej rodiny. Prezradí sa to už na začiatku, ale príbeh nestráca napätie. Naopak, záujem diváka rastie, lebo sleduje nielen dej, ale aj analýzu nezvyčajného prípadu.

Skúma totiž, prečo sa zločin stal, ako je možné, že aj v rodinnej pohode, vo veku nevinnosti, v prostredí modernej školy a vyspelej krajiny trinásťročný človek vraždí.

Zohratý tím

Scenár Adolescenta napísali Stephen Graham a Jack Thorne, režisérom je Philip Barantini. Je to zohratý tím, tvorcovia sa venujú témam, ktoré dlhodobo skúmajú. Vnímajú vážne sociálne aspekty vývoja v spoločnosti.

Zo seriálu cítiť, že to nie je film pre zábavu, na ktorý rýchlo zabudnete, ale sonda do súčasného života, ktorá však diváka pohltí.

Problematika sa dotýka každého, bez ohľadu na vek, postavenie či vkus, spôsob spracovania je totiž veľmi inteligentný a ľudský.

Režisér Barantini sa narodil v Liverpoole v roku 1989, scenárista Jack Thorne je z Bristolu (1978) a Stephen Graham, známy herec, žil tiež v Liverpoole, ale narodil sa v Kirkby v roku 1973. Robia filmy na témy, ktoré sa ich bytostne dotýkajú. Preto je Adolescent taký presvedčivý.

Veď Stephen Graham vo filme hrá hlavnú úlohu – otca žiaka, ktorý zabil spolužiačku. Musí sa vyrovnať so samotným hrozným faktom, musí podržať rodinu v ťažkých chvíľach, prežiť dôstojne vo svojom okolí, medzi susedmi, v centre neželanej pozornosti. Chrániť ženu, dcéru aj previnilého syna. Plakať, iba keď to nikto nevidí.

V pazúroch šikanovania

Strašná udalosť však nepostihne iba rodinu vraha či obete. Trpia všetci. Rozbitý je aj život v škole, zločin poznačil žiakov aj učiteľov. Tvorcovia približujú situáciu cez intímne pocity zúčastnených, cez ich hlasy, gestá či tváre. Jeden diel napríklad reprodukuje rozhovor obvineného chlapca s policajnou psychologičkou.

Je to nielen dokonalý dialóg, ale tiež priestor pre objasnenie chlapcovej povahy a dôvodov jeho správania. Mladý herec (Owen Cooper) to dokonale zvládol a sám divák nevie, či ho ľutovať, či odsudzovať. Je to dieťa (ale pred zákonom už zodpovedné) v pazúroch šikanovania, ktoré umožňuje internet.

Inokedy sa zasa o synovi rozprávajú rodičia, rozoberajú svoj vlastný vzťah a život. Hľadajú vinníka, ale nie primitívnym spôsobom, nesypú si popol na hlavu. Ani iným.

Režisér dokázal šikovne priblížiť celú históriu vzťahu rodičov, spoznávame ich ako čestných, skromných, úprimných ľudí. Prežili radostnú mladosť, svoje deti milujú, stále sa milujú navzájom, je u nich pohoda a aj tak sa syn stane vrahom.

Čítajte viac Ani konzervatívne založená žena sa nevyhne útlaku. Nemecký sci-fi seriál je hitom Netflixu

Čo je vo veci?

Čo sú to za nové jatrivé podnety, ktoré dokážu adolescenta tak vytočiť, že siahne po noži a koná ako zmyslov zbavený? Čo sú to za kruté dievčatá, ktoré provokujú slovami, naparujú sa a nemajú cit? Čo to je za spoločnosť, čo toto všetko so zvráteným potešením a súhlasom „zdieľa“? K zúfalému činu Jamieho Millera dovedú pocity urážky, bezmocnosti, ponižovanie aj pochybnosti o sebe samom.

Vzišlo to z internetu. U adolescentov sú hodnotenia opačným pohlavím veľmi citlivá záležitosť. Chlapci aj dievčatá vedia byť zlí aj zraniteľní. Oboje sa v tomto prípade prejavilo. Slovo (či rôzne ikonické symboly) na internete vie byť ostré ako nôž a ku skutočnému nožu už potom nie je ďaleko.

Dospelí tomu nerozumejú. Nemajú ani prístup k tomuto skrytému životu svojich detí, ktorý sa odohráva len neďaleko, v tichu detských izieb, pri počítačoch a telefónoch. Seriál poukazuje aj na túto hrôzu, na priepasť medzi starými a mladými v dorozumievaní sa. Deti unikajú (hoci sedia doma), dospelí si s tým nevedia rady.

Dospelí sú mimo

Statočne prežitý život starších nemá pre mládež hodnotu, nie je to príklad ani nič dojemné, nezaujíma ich to. Staré normy neplatia a novým rozumie len skupina zasvätených. Mladosť je ako sekta, do ktorej nepreniknú ani rodičia, ani starí rodičia.

Slávne knihy, ktoré formovali morálku mládeže, už málokto číta, svet mladých sa svojou „sebestačnosťou“ stáva až mysteriózny. Neznáma sila. Tvorcovia toto všetko naznačujú, pranierujú školské prostredie, kde sebavedomí adolescenti diktujú zrelým ľuďom a zúfalí učitelia pôsobia ako pajáci. Drzosť je hlavný mrav a z nej fyzické násilie ľahko vyplynie.

Seriál však nie je temný ani bezútešný, otec i chlapec si zachovajú tvár, sympaticky vyznieva polícia aj psychologička. Hoci ide o hraný film, pôsobí civilne a je obsažný ako dokument. Nie je patetický, ale memento prináša silné.

Ubrať pary, vrátiť sa k prirodzenosti, ku kontaktom naživo, k prírode, k láskavosti. Lenže ako? Ľudstvo zašlo ďaleko a vývoj sa zastaviť nedá. Aj tvorcovia Adolescenta to vedia, len nastavujú zrkadlo. A to tak, že každý sa strhne. A to nateraz možno stačí.