Popoluška ako horor? Holé zadky, useknuté prsty a utrpenie pre krásu. Takto obľúbenú rozprávku nepoznáte

Privysoká cena za povrchnú krásu

Režisérka Emilie Blichfeldtová sa rozhodla prevrátiť koncept milovanej rozprávky o osudovej láske naruby a pozrieť sa naň očami Popoluškinej nevlastnej sestry Elvíry (Lea Myrenová).

Tá sa práve so svojou matkou Rebekkou (Ane Dahl Torpová) a mladšou sestrou Almou (Flo Fagerliová) prisťahovala do sídla svojho nevlastného otca, ktorý tam žije s dcérou Agnes (Thea Sofie Loch Naessová). Veľmi krátko nato zomiera a Rebekka sa okamžite pasuje do úlohy panej domu, veď načo roniť slzy nad mŕtvolou starca? Aj tak si ho brala z čisto zištných dôvodov.

No popálila sa – veľa bohatstva po sebe nezanechal. Iniciatívna Rebekka preto neváha a všetky prostriedky, ktoré jej zostali, vloží do Elvírinho výzoru s cieľom dobre ju vydať. Je to síce veselé a priateľské dievča, ktoré so zanieteným číta romantickú poéziu a sníva o princovi Julianovi (Isac Calmroth), no väčšina spoločnosti sa od nej odvracia.

Na rozdiel od čarokrásnej Agnes, z ktorej sa medzičasom stala ponížená pomocníčka v domácnosti s prezývkou Popoluška, nespĺňa Elvíra ideál peknej ženy. Nosí strojček na zuby, ktorý neskryje za zatvorenými ústami, pretože jej pokrýva polovicu tváre, a spokojná nie je ani so svojím nosom a postavou.

Preto podnikne viacero radikálnych procedúr, ktoré z nej majú urobiť dokonalú uchádzačku o princovo srdce. Lenže cena, ktorú za to bude musieť zaplatiť, je privysoká.

Sex v maštali a vulgárny princ

Napriek tomu, že je snímka žánrovo uchopená ako body horror, pre vizuály čerpala režisérka inšpiráciu z českej Popolušky, ktorú ako dieťa sledovala s nórskymi titulkami.

Vytvára to zaujímavý kontrast medzi farebným, snovým svetom, krvavými krutosťami, ktorými si prechádza hlavná postava, a prekvapujúcimi zábleskami erotiky. (Je zvláštne a trochu úsmevné, koľko záberov na holý zadok sa vo filme nachádza.)

Škaredá nevlastná sestra nie je žiadnym prvoplánovým „krvákom“, všetko v ňom postupne graduje do úzkosťou prestúpeného finále, nad ktorým divák bolestne skrúca tvár. Nielen svojím vyvrcholením, ale aj samotnou témou badateľne pripomína Substanciu.

Aj tu sledujeme osud ženy, ktorá robí všetko preto, aby „zapadla“, no čím viac sa snaží, tým je to horšie. Okolie ju prinúti nenávidieť svoje telo, ktoré je vnímané len ako objekt – dokonca aj pre jej vlastnú matku, ktorá si chce jeho prostredníctvom zabezpečiť majetok.

Čítajte viac Brutálny horor s Demi Moorovou vyrazil dych celému svetu. Kedy spoločnosť dovolí ženám starnúť?

Elvíra, podobne ako Elisabeth Sparkle, nie je žiadnou groteskne „škaredou“ postavou, ktorú by mala režisérka potrebu nasilu zohavovať, aby tým dala najavo, prečo ju spoločnosť neprijíma – vyzerá úplne normálne. Práve tým zdôrazňuje nezmyselnosť celej situácie, hoci akákoľvek forma hodnotenia človeka na základe jeho vzhľadu je, samozrejme, hlúposť.

Ani tejto snímke nechýba istá miera absurdnosti, hoci nie je taká výrazná, ako v prípade spomínanej Substancie. Skôr než zábery zohaveného tela sa vášho vnútorného dieťaťa môžu nepríjemne dotknúť scény, ktoré ukazujú odvrátenú stránku tých, ktorí sú v pôvodnej rozprávke predstaviteľmi „dobra“.

Vidíme, ako má Popoluška sex v akejsi maštali, čo, samozrejme, nie je nič zlé, no človekom zvyknutým na jej rozprávkovú verziu, to môže otriasť. To, že je princ povrchný, nie je žiadna novinka, no okrem toho je aj vulgárny – žiadny etalón galantnosti. Keď sa napokon nájdu, ich „happyend“ vyvoláva zmiešané pocity. Od dokonalého konca Troch orieškov to má veru ďaleko.

Škaredá nevlastná sestra je šialeným, no dobre premysleným a inteligentným hororovým zvratom milovanej klasiky. Prináša so sebou silné posolstvo, fanúšikov žánru pobaví zvrátenosťami (scéna s prstami na nohách vychádza priamo od bratov Grimmovcov – rozprávky kedysi neboli ani zďaleka také milé, ako dnes), no niektorí možno oľutujú, že si film pustili – na Popolušku sa už totiž nikdy nebudú pozerať tak, ako doteraz.