Od júna 1956 mala Slovenská televízia takmer 30 generálnych riaditeľov. Vy budete na tomto poste po Miloslave Zemkovej ešte len druhou ženou. Je to výhoda či nevýhoda? Prinesiete celkom nový štýl riadenia, keďže aj svoj projekt ste nazvali Bod nula?
Áno, vnímam to a úprimne – veľa žien mi aj v tomto duchu gratulovalo. Vnímali to ako istý symbolický moment, že aj v takej exponovanej pozícii môže stáť žena. Môže to byť výhoda, najmä v čase, keď podľa mňa v spoločenskom priestore chýba istý druh ženskej energie – empatia, citlivosť, pokojnejší tón a schopnosť počúvať. Z toho prirodzene vyplýva aj trochu iný štýl riadenia. Môj prístup stavia na kolegialite, férovosti, vzájomnom rešpekte a na schopnosti vytvárať prostredie, v ktorom sa ľudia neboja prísť s nápadom, ale zároveň vedia, že sa od nich očakáva profesionalita. Nemyslím si však, že je to dnes niečo výnimočné – že žena vedie inštitúciu. Malo by to byť prirodzené. Ale ak to zároveň niekomu otvorí dvere alebo dodá odvahu, budem len rada.
Čítajte viac Zvolili novú hlavu STVR. V tajnom hlasovaní zvíťazila Martina Flašíková
Dá sa od predošlých riaditeľov, z ktorých niektorí sa vo funkcii udržali len krátko, iní celé roky, v niečom inšpirovať? Dá sa na niečo nadviazať, alebo plánujete šéfovať celkom inak a vystríhať sa niektorých ich chýb?
Určite sa dá inšpirovať – na čele tejto inštitúcie stáli mnohí múdri, vzdelaní a skúsení ľudia. Každý z nich priniesol niečo, čo v danom čase STV alebo RTVS potrebovala. Princípom je zachovať kontinuitu tam, kde má zmysel – a zároveň veci systematicky posúvať ďalej. Sama som svoj projekt nazvala Bod nula práve preto, že sa nechcem zbytočne vracať k minulým konfliktom, chcem prebrať zodpovednosť za to, čo STVR čaká teraz. Chyby robí každý – a viaceré z minulosti vnímam. Ale nie som tu na to, aby som niekoho hodnotila. Som tu na to, aby som nastavila systém, ktorý bude fungovať dlhodobo, profesionálne a dôveryhodne.
Bude vám vaše známe priezvisko nápomocné alebo skôr na príťaž? Prináša veľké očakávania či azda aj predsudky?
Nikdy mi moje priezvisko neprekážalo, niekedy pomohlo, niekedy nie, je to rovnováha, a tak to bolo aj je teraz.
Čítajte viac Flašíková si prebrala dekrét a stala sa šéfkou STVR. Za cieľ si stanovila otvoriť priestor „mnohým pravdám“. Šimkovičová má veľké očakávania
O miesto riaditeľa televízie sa svojho času uchádzal aj váš otec. Budete realizovať aj niečo z toho, čo on nemal možnosť urobiť? Inšpirovala vás jeho koncepcia?
Koncepciu som si stavala úplne sama – bola to moja cesta, moja vízia a reaguje na dnešnú realitu, ktorá je úplne iná, než bola v čase, keď svoj projekt písal Fedor. Ale áno, mala som ho na stole, bol blízko pri mne, už len pre ten pocit. A určite som si z neho niečo odniesla a to, že bol pri tom kedysi aj on, je niečo, čo si so sebou nesiem – ticho a s láskou.
Mali ste s otcom debaty o novinárstve? A o živote? K čomu vás viedol a aký bol v súkromí? V čom sa na neho podobáte alebo chcete podobať?
Každý, kto ho poznal, vie, že bol skvelý. Vždy mi ho všetci tak trochu závideli. Trávili sme spolu veľa času a áno, rozprávali sme sa o všetkom – o médiách, o politike, o živote. V čom sa podobám? Vo veľa veciach… možno v spôsobe, akým rozmýšľam, ako sa pozerám na svet… Ale každý sme svoj – a ja verím, že v tom najlepšom z neho idem ďalej po svojej vlastnej ceste.
Čítajte viac Zomrel podnikateľ Fedor Flašík. Bojoval s rakovinou
Povedali ste, že vaším cieľom je „pracovať na tom, aby sme sa stali rešpektovanejším médiom na slovenskom trhu“. Akým spôsobom to chcete dosiahnuť?
Ja som si vždy všetko odmakala a presne tak to plánujem aj teraz. Krok po kroku chcem posúvať STVR dopredu – nie silou, ale dôslednosťou. A keď pri niečom príde krok späť, budem sa snažiť urobiť dva vpred. Rešpekt si človek ani inštitúcia nevynútia slovami – musia si ho zaslúžiť. Poctivou, rozumnou a láskavou prácou, ktorú je vidieť, cítiť a má zmysel.
Akým spôsobom sa dá obnoviť dôveryhodnosť STVR? Vraj chcete priniesť do verejnoprávnej televízie rôzne názory – vysvetlíte podrobnejšie, ako by to mohlo vyzerať?
Ja budem dôveryhodnosť posilňovať – STVR je dôveryhodné médium. Budeme vo verejnom priestore diskutovať a rešpektovať názory ľudí, ktorí žijú v našej krajine. Budeme sa snažiť vzdelávať a byť spravodliví v tom, ako poskytujeme mediálny priestor. Nechceme ľudí odcudzovať ani súdiť – chceme stavať na vzdelaných a rozhľadených osobnostiach, ktoré budú mať u nás priestor. Dnes všade prebiehajú diskusie – v spoločnosti, v on-line priestore, v médiách. Všetci vravia všetko, ale málokto naozaj počúva. Ľudia prichádzajú do diskusií už s pripravenou kritikou a obranou vlastného názoru, bez ochoty naozaj komunikovať, počúvať a rešpektovať iného človeka.
Ako chcete pritiahnuť k televízii viac divákov – v čase, keď sú ľudia zahltení správami z najrôznejších internetových zdrojov, nie vždy práve dôveryhodných?
Ľudia dnes hľadajú pravdu, ale zároveň neveria nikomu a ničomu. A práve preto si myslím, že ak na nich nebudeme kričať, ak sa im nebudeme vnucovať a používať agresívny tón, postupne sami vycítia, že STVR tu nie je na to, aby ich presviedčala, ale aby im trpezlivo slúžila – tak ako to od verejnej služby očakávajú.
Čítajte viac Hajko: Zvolenie Flašíkovej je zavŕšením politického ovládnutia STVR
Mladí ľudia čoraz menej sledujú televíziu, ako chcete presvedčiť ich, že stojí za to sledovať STVR?
Mladých ľudí netreba prehovárať. Oni si dobrý obsah nájdu sami – keď budeme dosť dobrí, nájdu si nás aj oni. STVR dnes ponúka silné zábavné formáty, no ja plánujem posilniť najmä dramatickú tvorbu – v celej jej šírke. Verím, že aj mladého diváka zaujmú dobré príbehy, ak budú autentické, profesionálne a reflektujú svet, v ktorom žijú. Základom je obsah – ale nie zahraničný, ten si dnes každý nájde kdekoľvek. My musíme ponúknuť to, čo iné platformy nevedia: regionálne a domáce témy. Ľudí prirodzene najviac zaujíma to, čo sa deje doma, až potom hľadajú zahraničné témy. Náš vlastný región je nesmierne bohatý a zaujímavý, len ho musíme vedieť objaviť a pútavo sprostredkovať.
Aké relácie by ste mladým chceli ponúknuť?
Netflix nám ponúka celý svet, ale nerieši naše konkrétne problémy a príbehy. Preto je úspešné Voyo – stavia na domácich témach, ktoré reflektujú realitu, akú poznáme. A práve v tom vidím priestor aj pre STVR – prinášať autentický obsah, ktorý má pre našich divákov skutočný význam a výpovednú hodnotu. Zároveň je to kľúčová úloha verejnoprávneho média, priamo zakotvená v zákone o STVR.
Verejnoprávna televízia a rozhlas majú povinnosť vytvárať a uchovávať hodnotný domáci obsah, ktorý podporuje národnú kultúru, vzdelávanie a spoločenský dialóg. To znamená nielen reagovať na aktuálne dianie, ale tvoriť obsah s trvalou hodnotou – ktorý sa dá reprízovať, ktorý zostáva relevantný a kultúrne prínosný. Takýto obsah vychádza z domácich tém, našej histórie, príbehov významných osobností či spracovania otázok, ktoré posilňujú kultúrnu pamäť a národnú identitu. Ak chce byť STVR moderným médiom, musí budovať práve tieto pevné piliere, ktoré obstoja aj v čase, a ku ktorým sa budú môcť diváci vracať aj o desať či dvadsať rokov.
Plánujete zvýšiť podiel tvorby pre deti – čo konkrétne by to malo byť?
Vrátim sa na začiatok vašich otázok – každý generálny riaditeľ pred mojím nástupom hovoril o tom, aká je detská tvorba dôležitá a nevyhnutná. No napriek týmto vyhláseniam v skutočnosti nikdy nič zásadné nevzniklo. Detská tvorba bola vždy odsúvaná na okraj a zverovaná externým producentom, ktorí boli nútení ísť komplikovanou a finančne náročnou cestou animovanej produkcie. Televízia im síce poskytla určité financie, ale nijako im ďalej nepomohla – chýbala systematická podpora aj tvorivá spolupráca. Keď už bol výsledok hotový, televízia sa rada pochválila, akou detskou tvorbou disponuje.
No to bol skôr začiatok konca tejto oblasti. Skutočný úpadok nastal s príchodom Richarda Rybníčka, ktorý podľa všetkého netušil, aké zázemie a možnosti televízia v oblasti detskej tvorby mala a čo všetko táto tvorba potrebuje. Zvukové archívy, animované štúdiá, know-how – všetko sa postupne stratilo. A teraz si položme zásadnú otázku: kde dnes naše deti sledujú detskú tvorbu, keď im ju verejnoprávna televízia už dávno neponúka? Ak STVR chce napĺňať svoje verejnoprávne poslanie, musí túto oblasť nielen obnoviť, ale dať jej dôstojné miesto a systematickú podporu. Bez nej riskujeme, že celé generácie budú vyrastať na cudzej kultúre a stratia schopnosť vytvárať si vzťah k vlastnej krajine, jazyku a hodnotám.
Vraj chcete „predovšetkým, aby diváci mali pocit, že sa v televízii začalo niečo diať“ – kedy to uvidíme?
Nie som vo funkcii ešte ani pár týždňov, ale už teraz vám môžem povedať, že sa veľa vecí začalo hýbať. Tento rok ešte potrebujeme dokončiť viacero projektov, ktoré nastavili moji predchodcovia – často bez jasnej vízie alebo ochoty veci meniť. Zároveň však už teraz intenzívne pracujeme na nových formátoch, aj na celkovej zmene prístupu. Mojím cieľom je, aby diváci naozaj pocítili, že sa tu niečo deje. A to nielen optikou programu, ale aj v celkovom vyžarovaní STVR ako dôveryhodného verejnoprávneho média. Prvé konkrétne výsledky a novinky budú viditeľné už od budúcej sezóny.
Čítajte viac Politická satira pod dohľadom: RTVS uzavrela kauzu kontroverznej Pumpy
V minulosti ste spolupracovali na satirickej šou Pumpa – plánujete vo svojej vízii zaradiť do vysielania aj nejaké satirické či humorné relácie? Prečo?
Pumpa bola v čase svojho vzniku na slovenskom mediálnom trhu unikát. Išlo o jeden z mála verejnoprávnych programov, ktorý dával priestor rôznym politickým aj kultúrnym názorovým prúdom. Dano Heriban a Michal Kubovčík boli vo svojich hereckých polohách vynikajúci a výrazne prispeli k úspechu formátu. Áno, nový satirický formát už máme pripravený, no zatiaľ hľadáme tých správnych hercov a herecké osobnosti, ktoré by mu dokázali dať presne takú energiu a presah, aký si satira vyžaduje.
Bohužiaľ, nemáme dnes k dispozícii ďalšie silné komediálne herecké dvojice a nie všetko, čo dobre funguje v on-line priestore alebo na klubových scénach, sa dá automaticky preniesť na televíznu obrazovku tak, aby to spĺňalo požiadavky na kvalitu a širší divácky zásah. Verím však, že sa nám podarí tento priestor v televízii opäť otvoriť, pretože satira je dôležitou súčasťou zdravého a kritického verejného diskurzu.
Myslíte, že by sa mohli vrátiť na obrazovky slávne televízne pondelky, prípadne niečo podobné? Patrí divadlo na obrazovku?
Televízne pondelky už dnes nemožno opakovať – a to z viacerých dôvodov. Boli fenoménom svojej doby, keď televízia mala dominantné postavenie a bola jedným z mála zdrojov kultúrneho obsahu. Dnes je mediálny priestor úplne iný a aj divák ho vníma úplne odlišne. Pokiaľ ide o divadlo na obrazovke, je dôležité rozlišovať medzi dvoma formami. Jedna vec je divadelný záznam, ktorý má hodnotu najmä archivačnú a dokumentačnú. Druhá vec je televízna inscenácia, ktorá využíva úplne iné obrazové princípy a pracuje s výrazovými prostriedkami špecifickými pre televízne médium. Ak chceme priniesť divadlo na obrazovky súčasnému divákovi, musí to byť spracované moderným televíznym jazykom, ktorý rešpektuje jeho očakávania a spôsob vnímania.
Máte rada na obrazovke vedu? Myslíte, že vedci by napríklad vedeli v diskusiách zaujať tak ako politici? Apropo, čo politické diskusné relácie?
Mojou veľkou vášňou sú vedecké relácie – ako ste to tak presne uhádli? Veda je fascinujúca z akéhokoľvek pohľadu a má obrovský potenciál osloviť široké publikum, ak sa podá pútavou a zrozumiteľnou formou. Ale to aj filozofia alebo matematika. Určite chceme, aby sa televízia pozerala aj týmto smerom a prinášala viac kvalitného vedecko-popularizačného obsahu. Čo sa týka politických diskusných relácií – tie sú prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou verejnoprávnej televízie. V tomto smere netreba viesť diskusiu o ich potrebe, skôr o tom, ako ich robiť kvalitnejšie, objektívnejšie a kultivovanejšie.
Aká ste vy televízna diváčka? Ktoré programy vás vždy zaujímali, prípadne vás ovplyvnili?
Som taká typická diváčka – mám rada „babské veci“, oddychové formáty, ktoré si môžem pustiť večer, keď si chcem vydýchnuť. Ale zároveň mám k tomu aj odborný background – študovala som filmovú vedu, venujem sa vývoju a výrobe, takže som toho videla naozaj dosť. Sledujem obsah nielen ako diváčka, ale často si v hlave analyzujem štruktúru, rytmus, réžiu… Mám rada, keď televízia dokáže prekvapiť – nie efektnosťou, ale presnosťou a citom.
Máte dobré nervy? Neobávate sa spochybňovania a útokov pri zmenách, ktoré zamýšľate?
Zmeny sú prirodzenou súčasťou života a kto sa ich bojí, nemal by vstupovať do verejného priestoru. Moje priezvisko je Flašíková – a s tým priezviskom sa človek naučí čeliť kritike aj tlaku bez toho, aby stratil pokoj a rozhodnosť. Obavy nemám a ani ich nepripúšťam. Som pripravená stáť si za svojimi rozhodnutiami, aj keď nebudú každému po chuti. Neprišla som do tejto funkcie udržiavať status quo, ale nastaviť jasné pravidlá a priniesť viditeľné výsledky. A na to sú dobré nervy nielen výhodou, ale úplnou nevyhnutnosťou.
Kde čerpáte energiu, pokoj a istotu? Ako oddychujete? Bude vám pomáhať rodina?
Áno, jasné – to je predsa základ milujúcej rodiny. A oddychujem rôzne – raz aktívne, raz lenivo.
Čítajte viac Ako to máme so šelmami? Spoznajte sa v seriáli Lebo medveď
Máte rada prírodu? Aj tá je dnes na obrazovke spolitizovaná. Kto je pre vás garantom objektívnosti, napríklad v otázke medveďov?
Garantom objektívnosti by bol podľa mňa jedine medveď sediaci v bratislavskej kaviarni. Možno by vtedy niektorí novinári v Bratislave lepšie pochopili, aký je to reálny problém pre ľudí, ktorí žijú a pracujú v blízkosti prírody a výskytu medveďov. Celá téma je dnes komunikačne zvládnutá veľmi zle. Dovolím si tvrdiť, že problém nespočíva len v počte medveďov, ale aj v tom, že silnejšie jedince vytláčajú slabšie nižšie k ľudským obydliam, kde tieto zvieratá zisťujú, že majú dostatok potravy aj bez toho, aby sa museli pohybovať hlboko v lese. A aby si človek vytvoril realistický názor, naozaj netreba veľké štúdie – stačí si sadnúť a porozprávať sa s tromi ľuďmi: s poľovníkom, s farmárom a s obyčajným človekom z dediny. Tam nájdete odpovede, ktoré sa často v mediálnych debatách strácajú.
A čo bulvár? V akej podobe sa tlačí do verejnoprávnej televízie?
Bulvár nechajme tam, kam patrí – komerčným televíziám. Úlohou verejnoprávnej televízie je prinášať kvalitný, vyvážený a hodnotný obsah, nie podliehať povrchným témam a lacnej senzácii. A na STVR je ho teraz ešte veľmi veľa…
Dokedy bude pokračovať éra televíznych súťaží, ktoré sú u nás mimoriadne obľúbené? Nenastal čas radšej sa vzdelávať, než preverovať „vedomosti“?
Éra televíznych súťaží na STVR stále trvá – a áno, vieme, že sú u divákov obľúbené. Ale plne s vami súhlasím – nestačí len zabávať, je čas posunúť to ďalej a ponúknuť aj formáty s vyššou pridanou hodnotou. Počítam so zmenami, najmä v oblasti zábavy, kde máme priestor priniesť nové nápady, kvalitný obsah a aj trošku odvahy. Slovenská televízia musí neustále skúšať nové veci – nie zo zotrvačnosti, ale preto, že to od nej verejnosť oprávnene očakáva. A áno, niekedy môže prísť aj krok vedľa. Ale kto iný by mal byť lídrom v hľadaní novej cesty, ak nie verejnoprávne médium? Máme na to váš mandát – a ja ho beriem vážne.
Budete sa z obrazovky prihovárať aj vy?
Nemám tú potrebu a ani si nemyslím, že je to potrebné. Nepotrebujem si budovať mediálny imidž, ako to robili niektorí moji predchodcovia, ktorí o sebe radi vytvárali dojem odbornosti a nenahraditeľnosti.
