„Som z tej správy úplne hotový. Točil som s ňou film Modré z neba, bola skvelá režisérka, úžasne sa s ňou pracovalo. A knižky, ktoré vydávala, mám doma. Samozrejme, že som ich čítal, bola skvelá autorka. Učila aj na Vysokej škole múzických umení, mala veľmi dobrý prístup k žiakom, študenti ju milovali. Správa, že zomrela, ma tak zasiahla, že sa neviem spamätať. Už je jej asi dobre… Je to ťažké, veď mala 55 rokov. Takíto úžasní ľudia odchádzajú.“

Ako si František Kovár spomína na spoluprácu na filme Modré z neba o troch ženách (v podaní Emíliie Vášáryovej, Slávky Halčákovej a Zity Kabátovej) žijúcich v jednom dome, kde stvárnil strýka alkoholika? „Hrali sme v jej filme s Milkou Vášáryovou, ona nás režírovala a napísala aj scenár. Plus tam hrala aj výborná česká herečka Zita Kabátová, to bolo tiež veľmi príjemné. Na Evičku si spomínam len s láskou, toto bol náš jediný spoločný film.“
Ktorú z Borušovičovej knižiek by odporučil čitateľom? „Viete čo, všetky,“ zasmeje sa. „Knižky vychádzali aj pod pseudonymom Maxim E. Matkin, tiež som dlho nevedel, že to píše ona. Bolo to pre mňa absolútne prekvapenie. Matkinove knižky som nečítal, ale bola to záhada, všetci hádali, kto je Matkin, nikto sa nevedel dopracovať k tomu menu. Takže na Evičku spomínam s láskou, ak sa jej uľavilo po onkologickej chorobe, už je jej asi dobre. Posielam jej veľa pozdravov do neba.“