Eva Borušovičová sa podpísala aj pod najdlhšie vyrábaný slovenský film. Jej režijným debutom bolo nezabudnuteľné Modré z neba

Režisérkam doba nepriala

Na poli kinematografie debutovala ešte počas svojho pôsobenia na VŠMU, kde študovala dramaturgiu, scenáristiku a neskôr aj réžiu.

„Scenárista potrebuje okrem talentu, schopností a výdrže, napísania scenára a šťastia, aby sa išiel realizovať, ešte aj maximálne šťastie na režiséra, ktorý scenár pochopí takým spôsobom, akým ho napísal. Len vtedy je schopný vysvetliť ho hercom, rozložiť ho do záberov a koordinovať svoj talent s talentom ostatných tvorcov, výtvarníkov, kameramanov, strihačov, hudobníkov, zvukárov a tak ďalej,“ vysvetlila v rozhovore pre reláciu Fokus Rádia Devín.

Zároveň prízvukovala, že vtedajšia doba nepriala ženám, ktoré sa zaujímali o réžiu – nechceli ich prijímať na štúdium. „Používali sa argumenty, že žena je psychicky labilnejšia než muž, má nesprávne ponímanie času.“

Nezmysly, ktoré dnes môžu znieť smiešne, no v tej dobe sa brali vážne. Borušovičová však mala šťastie, nový ročník otváral Stanislav Párnický, ktorý sa rozhodol vzoprieť vtedajším mizogýnnym predsudkom.

Spolu s Vladimírom Adásekom a Vladimírom Struhárom natočila Borušovičová svoj prvý celovečerný film 100 percentne čistá láska, ktorý v sebe spájal tri poviedky, zachytávajúce rôzne fázy a podoby lásky. Snímka, v ktorej si zahrali Gabriela Škrabáková-Kreutz, Juraj Šimko, Vladimír Adásek a Dušan Cinkota, sa nedostala na veľké plátno, uviedla ju iba televízia.

"Vymyslela som to ja, pôvodne sme mali nápad, že by to bolo viac prepojené. Síce by to boli tri poviedky, ale tvorili by dokopy jeden príbeh. Niektoré postavy, ktoré by v jednom príbehu boli hlavné, by v tom ďalšom boli vedľajšie. Zároveň by sa niektoré motívy dovysvetľovali, aby v každej poviedke bolo tajomstvo z tej predchádzajúcej.

Nápad to bol fantastický, písali sme to dlho, ale potom sa to tak hrozne dlho realizovalo, že sa to tak trochu „rozplizlo“. Človek asi vždy musí mať pocit, že to bude geniálne, keď do toho vstupuje, ale nemyslím si, že to stopercentne vyšlo, keď to vidím." (smiech)

Práca na filme 100 percentne čistá láska pre ňu bola zaujímavou skúsenosťou, s Adásekom a Struhárom ich to stmelilo. „Predtým sme robili reportážne filmy z divadelného festivalu Istropolitana. Po nociach sme strihali a potom sme to púšťali ešte počas festivalu,“ spomínala Borušovičová v rozhovore pre Rádio Devín.

Čítajte viac Dojemný odkaz Františka Kovára zosnulej režisérke Eve Borušovičovej: Posielam ti pozdrav do neba

Problémy spolužitia troch žien

V roku 1997 mala na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary premiéru tragikomédia Modré z neba, pod ktorú sa podpísala ako scenáristka aj režisérka.

Ide o príbeh dcéry, matky a babičky, ktoré musia denne riešiť problémy svojho spolužitia. Snažia sa pomáhať si, no zároveň si ubližujú. Hlavné úlohy stvárnili Slávka Halčáková, Emília Vášáryová a Zita Kabátová. Snímka bola nominovaná na Krištáľový glóbus.

„Úžasná bola najmä tá zvláštna atmosféra, ktorá z filmu išla. Vychádzala možno aj z toho, že sa v ňom stretli tri ženy, predstaviteľky hlavných postáv.“ Spoluprácu s herečkami si chválila. „Niečo mali spoločné, takú zvláštnu vnútornú silu a krehkosť zároveň, aj sa akosi podobali, aj si celkom padli do oka, vytvorili rodinnú bunku.“

Čítajte viac Slávka Halčáková píše Eve Borušovičovej: Ty si to Modré z neba

Nasledoval rodinný televízny film Amálka, ja sa zbláznim!, ktorý Borušovičová režírovala na základe scenára jej spolužiačky z VŠMU Barbory Kardošovej. Ústrednou postavou je mladé dievča, ktoré sa stará o svojho 12-ročného brata Šimona. Keď sa Amálka vydá, Šimon to berie ako zradu.

"Je to určite iný film ako Modré z neba. Aspoň dúfam. Áno, odohráva sa takisto v lete a sčasti tiež v záhrade, sú tu dokonca aj povestné kompótové fľaše, ktoré si z môjho prvého filmu zapamätali hádam všetci. Ale inak je to oveľa mestskejší film,“ uviedla Borušovičová. V snímke účinkovali Jakub Kroner, Eva Dočolomanská, Eva Palkovičová, Mária Kráľovičová, Róbert Jakab, Táňa Radeva a ďalší.

V roku 2001 vyšla akčná komédia Vadí nevadí (2001), ktorú opäť režírovala Borušovičová a spolu so svojou sestrou k nej napísala scenár. Príbeh rozpráva o tom, čo sa môže stať, keď sa stretnú dvaja dovtedy neznámi ľudia a spoločne sa zapletú do problémov, v ktorých ide o život.

Film mal bohaté herecké obsadenie – okrem Lucie Obenauovej a Drahomíra Franka si v ňom zahrali aj Milan Mikulčík, Alexander Bárta, Anna Šišková, Boris Farkaš, Zuzana Fialová, Ady Hajdu, Richard Stanke, Dušan Cinkota, Slávka Halčáková či Csongor Kassai.

Čítajte viac Vo veku 55 rokov zomrela spisovateľka a režisérka Eva Borušovičová, zostali po nej diela o Jánošíkovi aj Štefánikovi

Azda najvýznamnejším dielom, pod ktorý sa ako scenáristka Eva Borušovičová podpísala, je výpravný film Jánošík – Pravdivá história, ktorý mal premiéru v roku 2009. Režírovala ho oscarová Agniezska Holland spolu so svojou dcérou Kasiou Adamik. V rámci prípravy študovala Borušovičová niekoľko rokov archívne dokumenty a záznamy, scenár začala písať ešte počas štúdia na VŠMU.

Išlo o najdlhšie vyrábaný slovenský film, natáčanie trvalo takmer sedem rokov. Rovnomenný literárny scenár bol vydaný aj knižne.

„Podľa mňa je v spracovaní Evy Borušovičovej Jánošík univerzálny hrdina. Jeho zápas – je to zápas s osudom, existenciálna dimenzia sa mi zdá pochopiteľná pre všetkých. Dúfam, že aj zahraniční diváci, ktorí nepoznajú túto legendu, môžu ten film so záujmom sledovať,“ uviedla v on-line rozhovore s čitateľmi denníka Pravda Agnieszka Holland.

Titulnú úlohu stvárnil Václav Jiráček, ďalej sa v snímke zo slovenských hercov objavili napríklad Táňa Pauhofová, Marián Labuda, Zuzana Norisová či Marián Geišberg. Dokopy vo filme účinkovalo vyše 100 hercov, niekoľko tisíc komparzistov a vyše tisíc zvierat.