Na drsnom ostrove Berk, kde sú Vikingovia a draci už celé generácie úhlavnými nepriateľmi, žije Štikút (Mason Thames).
Vynaliezavý, ale prehliadaný syn náčelníka Stoicka Vastu (Gerard Butler) sa vzoprie stáročným tradíciám, keď sa spriatelí s Bezzubým, obávaným drakom. Ich nepravdepodobné puto odhalí skutočnú povahu drakov a spochybní samotné základy vikingskej spoločnosti.
S divokou a ambicióznou Astrid (Nico Parkerová) a so svojráznym dedinským kováčom Gobberom (Nick Frost) po svojom boku sa Štikút stretáva so svetom zmietaným strachom a nepochopením.
Keď sa objaví dávna hrozba, ktorá ohrozuje Vikingov aj drakov, Štikútovo priateľstvo s Bezzubým sa stane kľúčom k vytvoreniu novej budúcnosti. Spoločne sa musia vydať na cestu k mieru, vzlietnuť za hranice svojich svetov a nanovo definovať, čo znamená byť hrdinom a vodcom.
Inšpirácia skutočným miestom
Pre režiséra, ktorý napísal aj scenár, je návrat k drakom veľmi osobnou témou.
„Rozhodol som sa vrátiť k filmu Ako si vycvičiť draka, pretože sa mi naskytla pozoruhodná príležitosť – nielen režírovať hraný film, ale aj vrátiť sa do sveta, ktorý mi skutočne chýbal,“ povedal DeBlois.
„Ako si vycvičiť draka je o hľadaní odvahy vidieť za hranice strachu a konvencií. Štikútova cesta nám ukazuje silu spochybňovania toho, čo sme naučení, a prijatia možnosti niečoho väčšieho. Je vysmievaný, zosmiešňovaný a nepochopený, ale zostáva verný svojmu presvedčeniu – a práve to robí jeho príbeh takým univerzálnym.“
Ako si vycvičiť draka je pôvodne knižné dielo z pera Cressidy Cowellovej, ktorá sa smeje, že príbeh je do značnej miery autobiografický:
„Ostrov Berk je založený na skutočnom mieste. Moja rodina trávila letá na neobývanom ostrove pri západnom pobreží Škótska. Neboli tam žiadne cesty, elektrina – len divoká príroda, takže sme celé týždne skúmali ostrov, chytali ryby a liezli po útesoch.
Táto časť Škótska bola prvým miestom, kde sa vylodili Vikingovia, keď napadli Britániu, a bolo to posledné miesto, ktoré opustili. Verili, že draci sú skutoční, a keď som vyrastala obklopená touto históriou a izoláciou, nemohla som si pomôcť, ale predstavovala som si drakov, ako lietajú nad hlavou, alebo vikinské lode, ktoré sa objavujú na obzore.“

Ústredným prvkom DeBloisovho prístupu bolo skúmanie napätia medzi tradíciou a zmenou.
„V knihách Cressidy mali Vikingovia a draci spoločnú komplikovanú históriu – sú to nepriatelia aj spojenci,“ hovorí režisér. „Náš príbeh sa zameriava na moment, keď sa tento vzťah začne meniť. Štikút sa stane prvým, kto sa vymaní z tradícií svojho ľudu a začne tieto tvory vnímať nie ako nepriateľov, ale ako potenciálnych partnerov. Je to skok viery, ktorý všetko zmení.“
Vytvorenie pocitu skutočných drakov bolo hnacím motorom každého aspektu produkcie.
„Kľúčom je zakotvenie drakov v známom správaní zvierat,“ vysvetľuje DeBlois. „Tým, že sme sa inšpirovali mačkami, psami, koňmi a inými zvieratami, sme vytvorili tvory, ktoré pôsobia autenticky, hoci sú to fantazijné bytosti. Každý drak má jedinečnú osobnosť a žije v reálnom, uzemnenom svete. Naším cieľom bolo, aby diváci uverili v drakov tak úplne, ako uverili v dinosaury z Jurského parku.“
Tvorcom sa to podarilo vďaka technologickému pokroku, ktorý umožňuje dosiahnuť fotorealizmus s bezkonkurenčnými detailmi. Od spôsobu, akým sa pohybujú ich svaly, cez štruktúru šupín až po jemné detaily v očiach.
Úcta k pôvodnému materiálu
Cowellovú práve tento realizmus veľmi dojal. Keď videla, ako jej dielo ožíva v detailoch, bolo to pre ňu veľmi výnimočné. „Prechádzať sa po dedine Berk alebo do kováčskej vyhne bolo ako vstúpiť do sna,‟ povedala.
Pre DeBloisa bolo opätovné stvárnenie jeho milovaného výtvoru v hranom filme krehkým balansovaním medzi úctou k tradičnejšiemu a snahou o nové podnety.
„Dúfam, že diváci, ktorí si tieto postavičky obľúbili v animovanom filme, ich znovu objavia, a to so známou hrejivosťou aj s prekvapivou novou hĺbkou,“ hovorí.
„K tejto adaptácii sme pristupovali s hlbokou úctou k tomu, čo tu bolo predtým, a zároveň sme sa odvážili predstaviť si, čo by mohlo byť. Je to príbeh, ktorý zachytáva čaro lietania, odvahu spochybňovať to, čo nás učia, a zázrak objavovania niečoho výnimočného v sebe samom. To je to, o čom film Ako si vycvičiť draka vždy bol – a čo tento film prináša spôsobom, aký diváci ešte nevideli.“
Produkcia bola ukotvená v štúdiu Titanic v Belfaste v Severnom Írsku, mimo štúdia hľadali tvorcovia filmu inšpiráciu pre geografiu Berku v reálnom svete na Faerských ostrovoch, Islande a v Škótsku.
Nedotknutá, drsná krása týchto krajinných scenérií pomohla formovať vizuálnu identitu filmu a zabezpečila, aby draci pôsobili ako začlenení do prirodzeného, ale výnimočného sveta.
Film bol nakrútený špeciálne pre kiná IMAX.