Foto: archív Otta ŠImka
„Ja som bol chronický nepriateľ – najskôr som bol nepriateľ ľudu počas slovenského vojnového štátu. Potom som bol triedny nepriateľ a poslali ma zbližovať sa s robotníckou triedou k sústruhu. A nakoniec som bol nepriateľ socializmu a eštebák chodil každé dva týždne k môjmu šéfovi vyzvedať, či nepoburujem,“ spomína Otto Šimko v novom dokumente Veroniky Homolovej Tóthovej.
Režisérka o hrdinovi svojho filmu hovorí ako o sčítanom, vyrovnanom a veľmi veselom človeku, ktorý nemá rád konflikty. Napriek tomu bol počas svojho života pre štát večným nepriateľom, ako nazvala aj svoj film.
Nikdy som necítil nejakú absolútnu nenávisť ako radikálny postoj. To nemám v povahe
Otto Šimko bol nepohodlný viacerým politickým režimom, ktoré sa prehnali Slovenskom v 20. storočí. Pre Slovenský štát preto, že bol Žid, pre komunistov preto, že pochádzal z rodiny sudcu a sociálneho demokrata. No keď všetky trpké skúsenosti počujete priamo z úst človeka, ktorý za vojny žil v strachu o život a potom ho znova prenasledovali, znie to tak pravdivo, akože je slnko nad nami. A že o tom všetkom hovorí bez hnevu, je o to silnejšie.
Foto: TV JOJ
Za vojny sa otec dostal ako politický väzeň do Ilavy a rodina čelila rasovému prenasledovaniu, ktoré posvätili zákony Slovenského štátu. Otto sa spolu s mamou a bratom dostali do zberného tábora v Žiline. Odtiaľ odchádzali transporty rovno do koncentračných táborov. „Podarilo sa nám nájsť dokument, ktorý ukazuje, že režim urobil všetko pre to, aby tu naozaj nezostal nikto. Prikázali, aby otca transportovali z Ilavy do Žiliny, aby, ako eufemisticky napísali, "mohol byť spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi“. A zároveň je v dokumente rukou dopísané "odtransportovaný,” hovorí režisérka Veronika Homolová Tóthová. Kamera sníma papier, na ktorom čierne na bielom vidí toto zákerné spojenie slov … aby mohol byť so svojimi rodinnými príslušníkmi odtransportovaný, a človeku je z toho cynizmu úzko.
Čítajte viac Arizátor či záchranca Židov? Dokument odhalí súvislosti
Do koncentračného tábora sa napokon dostal „iba“ Ottov mladší brat, ale neprežil. A po vojne, keď si už Otto myslel, že svitá nádej na lepšie dni a ako mladý človek veril v idey spoločnosti, v ktorej nebudú medzi ľuďmi veľké spoločenské rozdiely a všetkým bude dobre, mu zakázali vykonávať povolanie, hoci bol vyštudovaný doktor práv, neskôr jeho dcéra nemohla študovať za doktorku.
„Nikdy som necítil nejakú absolútnu nenávisť ako radikálny postoj. To nemám v povahe. Aj v Povstaní som stretol ľudí, ktorí boli zo začiatku nadšení Slovenským štátom a potom prešli takým istým vytriezvením, ako som ja prešiel z komunizmu do iného presvedčenia. Každý má právo zmeniť názor, posudzujem to podľa seba. Ale je tu, samozrejme, hranica, keď povedzme člen pohotovostného oddielu Hlinkovej gardy strieľal ľudí v Kremničke alebo v Nemeckej. A potom sú tu bežní ľudia, ktorí robili veci v záujme sebazáchrany,“ hovorí a priznáva, že jeho „benevolentný pohľad“ na minulosť mu mnohí vyčítajú. „Mám takú povahu, po otcovi,“ dodáva s úsmevom Šimko.
Čítajte viac Kedy je čas brániť si slobodu? Teraz, kým ju máme! Nový film o Povstaní je aktuálny
Z dokumentu Večný nepriateľ sa diváci dozvedia veľa o vojnových aj povojnových časoch, aj o kolektívnej vine v procesoch s Nemcami, Maďarmi a kolaborantmi, aj o tom, ako sa z triedneho nepriateľa stal počas politického odmäku novinár a z neho zas nepriateľ socializmu. „Tí, ktorí zažili povedzme len normalizáciu, to nemali s čím porovnávať. Keď som porovnával časy, keď počas Slovenského štátu išlo o život, s komunizmom, keď bola ,v keli dôstojnosť' – a z tohto pohľadu som ľahšie prežíval to menej zlé,“ uzatvára človek, ktorý si pamätá naozaj veľa. O svoje spomienky sa podelí s divákmi v nedeľu o 20.30 h na stanici JOJ Svet.
Čítajte viac Aké je to mať za otca masového vraha? Vydavateľ z Absyntu: Obdivujem Pollackovu odvahu
