Teraz snímku čaká uvedenie na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch v sekcii Horizonty a jej festivalová púť potrvá až do novembrovej premiéry.
V júli sa film predstaví na Letnej filmovej škole v Uherskom Hradišti (26. a 27. 7.), v auguste zavíta na Litomyšl Fest (2. 8.) a v septembri očarí malých i veľkých návštevníkov festivalu Jičín – mesto rozprávky (11. 9.). Jesennú časť festivalovej cesty zavŕši Festival Oty Hofmana (17. 10.) a Karlovarský filmový festival rozprávok v kine Drahomíra (26. 10.). Slávnostná premiéra sa uskutoční v pražskom Kine Pilotov (1. 11.) cez dušičkový víkend.
Pohádky po babičce rozprávajú príbeh troch súrodencov, ktorí prichádzajú k ovdovenému dedkovi – tomu istému, ktorého v bábkovej podobe stvárňuje sám Arnošt Goldflam.
Keď najmladší zo súrodencov nemôže zaspať, vytiahne Zuzanka babičkin slamák a začnú sa diať veci: pred očami detí i divákov ožívajú rozprávky, ktoré prinášajú útechu, humor i hlboké témy života.
„Hrdinkou tohto filmu je odvaha všetkých tvorcov pustiť sa do príbehov, ktoré nepatria k mainstreamovým témam. Do príbehov, ktoré sa neboja otvárať tému straty blízkych osôb a ukazovať cesty, ako sa s tým vyrovnať. Nebáť sa povedať, že smrť je súčasť života, keď sa niečo končí, tiež sa niečo začína,“ hovorí režisér David Súkup.
Na filme spolupracovali režiséri z Česka (David Súkup), Slovenska (Patrik Pašš), Slovinska (Leon Vidmar) a Francúzska (Jean-Claude Rozec) a vznikal takmer desať rokov. Výsledkom je snímka vytvorená technikou stop-motion animácií, ktorá prepája poetiku európskej animácie s citlivým rozprávaním o strate, pamäti a nádeji.
„Pohádky po babičce jasne ukazujú, že český animovaný film má svoje pevné miesto na svetovej scéne,“ hovorí Markéta Pášmová, umelecká riaditeľka Zlín Film Festivalu.
Film však nie je len ukážkou toho, že tradičná česká bábka stále patrí k svetovej špičke, je aj jemnou pripomienkou toho, že príbehy majú silu liečiť a spájať naprieč generáciami.
„Myslím, že rozprávanie je akási terapia, a dúfam, že nielen pre mňa,“ hovorí Arnošt Goldflam. „To je zrejme tiež ten dôvod, prečo píšem a prečo som vôbec písať začal.“
