Dej sa dohráva v 90. rokoch a Loj stvárňuje dirigenta presláveného detského dievčenského speváckeho orchestra. Sú pred turné do Spojených štátov a rozhoduje sa, kto tam pôjde. Trinásťročná Karolína je talentovaná a začne konkurovať svojej staršej sestre. Zbormajster sa však rozhodne obe zaradiť do výberu.
Dievčatá svojho šéfa obdivujú, snažia sa, aby si ich všimol a všetky sú tak trochu nahnevané, že venuje veľkú pozornosť práve Karolíne, vrátane jej sestry. Žiarlivé dievčatá jej robia zle na každom kroku.
Zo začiatku nič nenaznačuje, že by zbormajster mal so svojou favoritkou nekalé úmysly, skôr to vyzerá, že ju chráni, ale pokušenie je príliš veľké. Škandalózny prípad Bambini di Praga je ešte v živej pamäti a až príliš ponúka porovnanie.
Psychologická dráma predčasného dospievania, zneužitia postavenia, naivita mladej ženy a túžba po úspechu môže kauzu pripomínať, ale má všeobecnú platnosť. Podobné prípady sa stávajú všade – od hudby až po šport. Režisér, našťastie, nehrá násilne na city a jemnosťou podania docielil, že príbeh každého hlboko zasiahne a prinúti zamyslieť sa. Film hereckými výkonmi aj spracovaním ašpiruje na cenu.
Karči, spamätaj sa, ideš na scénu
Očakávaná snímka Duchoň síce nie je v hlavnej súťaži, len v sekcii Zvláštne uvedenie, ale záujem o ňu bol mimoriadny. Film uchvátil publikum a dlhotrvajúci potlesk nemal konca-kraja. V Česku sa o Duchoňovi veľa nevie, ale pesničky Mám ťa rád, Čardáš dvoch sŕdc či V slovenských dolinách sa stále pospevujú, nie sú neznáme.
Režiséra Petra Bebjaka inšpirovala divadelná hrá Zem pamätá, ktorú v martinskom divadle hrajú už šesť rokov a stále je vypredaná. Pod úspešnú inscenáciu sú podpísaní dramaturg Róbert Mankovecký a český režisér Jiří Havelka. Obaja sú aj autormi scenára k filmu.
V divadle hrá Duchoňa Tomáš Grega, do filmu obsadil režisér Vladislava Plevčíka, ktorý ho hrá úžasne, a úlohu manželky zveril takisto populárnej Anne Jakab Rakovskej. Plevčík takmer všetky pesničky naspieval sám a hodnoverne odpozoroval všetky Duchoňove gestá a pohyby.
Peter Bebjak touto témou veľa riskoval, ale podľa môjho názoru je to zatiaľ jeho najvydarenejšie dielo. V úvode ukazuje, z akých pomerov Duchoň vzišiel a je zázrak, že sa dostal až tak ďaleko. Otec alkoholik, surovec, nemá pre neho jediného pekného slova, matka síce milujúca, ale jednoduchá.
Že sa upil k smrti a zomrel na cirhózu pečene je známe, ale o tom, aký rozporuplný a dramatický život mal, sa vie málo. Neraz naňho museli kričať: “Karči, spamätaj sa, musíš na scénu.“
Jeho politické názory boli skôr naivné, vedel na koho strane je pravda, ale predovšetkým chcel spievať a cestovať, tomu podriadil všetko.
Peter Bebjak nás Duchoňovým životom previedol s nesmiernym citom pre spojenie hudby s dramatickými okamihmi, aby dospel do veľkého finále spevákovho konca. Tragický život veľkého talentu podal takisto s citom a ironickým pohľadom na dobu, v ktorej žil.
Duchoň nebol obeťou systému, ale je nepopierateľné, že k jeho tragickému koncu pridala aj normalizácia svoj podiel. Jedno je však isté – Karol Duchoň sa týmto filmom znovu dostal do povedomia a až teraz na plátne sa mu dostalo takého uznania, aké by si bol zaslúžil.
Stretnutie s Bardotkami
V karlovarských Císařských lázních bolo stretnutie s Bardotkami. Sú nimi Dagmar Havlová Veškrnová, Pavlína Pořízková a Eva Holubová. Do filmu s názvom Bardotky ich obsadila režisérka Hana Hendrychová.
Po prvé to bola akcia najmä pre fotografov, tí sa tam mohli odtrhnúť z reťaze a Bardotky sme videli len cez nich. Po druhé jedna z nich – Dagmar Havlová Veškrnová – chýbala. Veľa toho v tom mumraji nenahovorili, skôr si zatancovali a slova sa ujala hlavne Eva Holubová.
Na otázku, prečo práve Bardotky, povedala: „Bardotová bola francúzska herečka, slobodná bytosť, ktorá sa neštítila tancovať na stole. Bolo to rozšafné a veselé žieňa. Každý človek by mal byť svojský, ako hovorí dalajláma. A Bardotka svojská bola.“ Keď sa dobroty a osvieženie minuli, stretnutie sa skončilo.
