Pozrite si snímky zo životopisnej snímky o živote speváckej legendy.
Duchoň nie je Karol
Prvé, čo si divák na Duchoňovi všimne, je fyzická podoba herca s originálom. Tu spravili umeleckí maskéri kus naozaj dobrej práce a pri premene herca do filmovej postavy im pomáhala aj umelá inteligencia. Je to síce iba „vonkajší obal“, ale pri životopisnom filme dôležitý. Bez toho to pri Duchoňovi jednoducho nejde. Podstatnejšie je však vyžarovanie, akým na divákov herec a celý film pôsobia.
Na Karola Duchoňa sú ľudia zvedaví stále, svedčí o tom popularita jeho piesní, predaj jeho albumov aj predstavenia či koncerty s jeho pesničkami. Film Duchoň prichádza do kín v roku jeho nedožitých 75. narodenín a zároveň 40. výročia jeho úmrtia. Zachytáva život a kariéru výnimočného umelca od mladosti, jeho cestu za úspechom a slávou, rozpad manželstva až po jeho predčasný skon. Scenáristi a režisér pri prípravách úzko spolupracovali s rodinou Karola Duchoňa aj jeho najbližším spolupracovníkom Ľubošom Zemanom, aby vznikol biograficky presný portrét, ktorý reálne zachytáva jeho život aj z menej známej stránky. Obyčajný chlapec s talentom od boha sa zrazu vyhrieval v žiare reflektorov, kúpal sa v sláve a všetkých hostil, no zároveň ho potápali jeho vnútorní démoni.
Čítajte viac Ako pubertiačka som tomu nerozumela, priznala dcéra Karola Duchoňa. Jeho druhá rýchla svadba ju ranila, na otca je však hrdá
Vladislav Plevčík je dobrý dramatický herec, no tu ho možno zväzovala priveľká úcta k legende a v niektorých situáciách akoby sa bál v Duchoňových proporciách „roztiahnuť“, rozbaliť to naplno. Možno za to môže už samotný scenár (Jiří Havelka, Róbert Mankovecký ) či réžia (Peter Bebjak), no Duchoň ako postava napriek podobnosti a výbornej kamere (Martin Žiaran) nie vždy pôsobí ako Karol, civilne – najmä v scénach v zrelšom veku alebo zo súkromného života. Naopak, v scénach, ktoré sa odohrávajú na pódiu či v televíznom alebo rozhlasovom štúdiu, je Plevčík Karolom so všetkým, čo treba. Pohyby, gestá, mimika pôsobia hodnoverne a prirodzene, aj keď hercovi dalo iste veľa poctivej práce, kým si ich osvojil. A ešte aj spev, ktorý Plevčíkovi naozaj ide.
Čítajte viac Hrať Karola Duchoňa? Je mi cťou, hovorí herec Vladislav Plevčík
Foto: Lenka Kandravá
Anna Jakab Rakovská v postave Duchoňovej manželky Eleny scénam zo súkromia pridáva na presvedčivosti. Rovnako aj v ďalších vedľajších postavách účinkujú skvelí herci: Gregor Hološka ako otec Karola Duchoňa, Vojtěch Kotek ako Karel Gott (mnohým fanúšikom sa uľaví, konečne je Gott popri Duchoňovi vedľajšia postava…) či Daniel Fischer a zábavná je Alena Pajtinková ako Eva Máziková. Pre divákov je zaujímavé sledovať vo filme konkrétne skutočné postavy známych ľudí, aj keď sa v zábere často iba mihnú (objaví sa aj Marián Šťastný a mihne sa Marta Kubišová a mnohí ďalší). A to je hlavná devíza filmového Duchoňa.
S chuťou nostalgie
Duchoň prináša do kín chuť nostalgie, preto ho ocenia najmä diváci, ktorí si „Duchoňovu dobu“ pamätajú. Vedia, kde presne stál v Bratislave bufet Tempo, kde sa dalo najesť „na stojáka“ aj odkiaľ vyrážali všetky nočné autobusy, pamätajú si Duchoňove plagáty z 80. rokov a možno aj vybavenie vtedajších nočných barov. Keď to všetko zbadajú na veľkom plátne, nemôžu sa ubrániť úsmevu pri spomienke na vlastnú mladosť. Súčasná mladá generácia sa však v umne postavenej retro scenérii (scéna Juraj Kuchárek) stráca, je to obraz doby, ktorá jej už nič nehovorí.
Čítajte viac Jiří Havelka: Bol som posadnutý Duchoňovým hlasom. Ako vznikal scenár k Duchoňovi a prečo chce robiť film o Baťovi?
Film Duchoň je ako pohľadnica. Obrazová, keďže ide o film, a aj zvuková, lebo na Duchoňovi sú príťažlivé práve jeho piesne. Diváci ocenia, že budú počuť známe hity v origináli, ako ich naspieval Karol Duchoň, ale, nebojím sa povedať, že ani Plevčíkova verzia sa nedá zahanbiť. Z divadla Nová scéna má bohaté skúsenosti s muzikálom a sám sa tiež venuje hudbe, je to skrátka poznať. Keď trebárs svojej Elene doma predspieva, keď spieva s kapelou alebo v televíznom štúdiu, Duchoňovi ako spevákovi drukuje, no nesnaží sa ho celkom napodobniť – veď, ako sám vraví to sa ani nedá.
Čítajte viac Čardáš dvoch sŕdc, to je moja energia, priznáva herečka Anna Jakab Rakovská. Po premiére Duchoňa čakala na verdikt od vdovy
Chvíľami sa na plátne podarí ten zázrak, že divák zabudne, že sleduje film a ilúzia je dokonalá. Ako by ste vedľa seba videli ozajstného Duchoňa v čiernobielom zázname a súčasného, farebného Plevčíka a obaja sú jedno. Karol Duchoň spieval, „kým mu stačil dych“, rozdával radosť a úsmev. Mám ľudí rád, spieval, a tí, čo ho poznali, vravia, že tak aj žil. Či sa tvorcom podarí preniesť na diváka životnú iskru a posolstvo, ukryté v piesňach Karola Duchoňa, je pre tento film to najdôležitejšie. Divácky vkus je však vrtkavý a priazeň nestála. Niekto iste bude Duchoňa kritizovať pre obsah filmu, iný si Duchoňa pamätá, no nemá ho rád, lebo ho vníma politicky ako hviezdu poplatnú dobe (napokon, vo filme tvorcovia neobišli ani spevákov „politický profil“ a ten znie: spievam, čo mi kto napíše). Iný zas ocení hercov, ich kostýmy a celkovo vizuálnu stránku filmu alebo tú hudobnú. V každom prípade Duchoň nie je bezduchý. Len je to film ako pohľadnica. A na Duchoňa sú zvedaví všetci!
