Hoci som pred piatimi rokmi nevidela oceňovaný dánsky originál režiséra Thomasa Vinterberga, na Biermannovu verziu som sa tešila od momentu, ako ma na ňu navnadil Jiří Havelka. Ten si v nej zahral manžela hlavnej postavy Martiny, jednej zo štvorice učiteliek, ktoré sa rozhodnú vyskúšať experiment s alkoholom. Videli ste Chľast a čudujete sa, o akých učiteľkách je reč? Biermann sa totiž rozhodol nevytvoriť presnú kópiu originálu, no v scenári Romana Olekšáka mužské kvarteto nahradil ženami a dej zasadil do pôvabného juhomoravského Mikulova.
Krížová cesta
Vtipné je, že keď sme sa pred vyše mesiacom s Havelkom rozprávali, už si presne nespomínal, akého lekára vo filme hral – sám sa ma opýtal: Som chirurg? – to však pre dej nebolo podstatné. Dôležitejšie je, že učiteľke Martine (vynikajúco ju hrá Hana Vagnerová) sa rozpadá manželstvo, jej muž je stále v nočných službách alebo trávi čas nie s ňou, ale osamote na záhrade. Keď mu to frustrovaná Martina vyčíta, on jej len odvrkne: Tak ju necháme spustnúť?
Scény ich ešte spustnutejšieho vzťahu sú miestami až mrazivé. Sám Havelka film Pod parou odporúčal tým, „čo ešte nevideli alebo pokojne aj videli Chľast. Je to sonda, ktorá môže osloviť široké spektrum divákov, má všetko, zábavu aj hlboké scény. Alkohol je bláznivé lákadlo aj cesta do priepasti“.
Veď film je kategorizovaný ako komédia/dráma. Ja som v nej videla viac drámy než komédie, nahlas sa smiať asi nebudete, hoci vo filme sú komediálne prvky. Alebo to možno závisí od vnímania. Napríklad hneď na začiatku je scéna, ako sa maturanti vyberú na „krížovú cestu“ na mikulovskom Svatom Kopečku. Znamená to 12 zastavení, kde sa pri každom vypije jedno pivo – a kto „blije“ alebo kto nedopije do dna, dostáva trestné minúty. Hore na kopci ich doženú dvaja policajti na bicykloch, no kým sa muži zákona spamätajú, veselí maturanti pod parou im z bicyklov odmontujú predné kolesá, takže tí nemajú šancu ich chytiť. Incident sa neskôr rieši v škole ešte predtým, ako si nespokojní rodičia vyžiadajú schôdzku s učiteľkou Martinou – majú pocit, že ich ratolesti nič nenaučila.
Pohľad na vydesenú Martinu mi pripomenie, ako mi kamarátka školská psychologička rozprávala, keď do školy prijali novú mladú kolegyňu, ona ju zasväcovala a skúsene dodala: Ja už sa po štyridsiatke rodičov nebojím. V Biermannovej snímke učiteľka rodičom povie, že ju teda môžu vymeniť a je jej do plaču – hlavne keď príde domov, chce sa rozprávať s manželom a ten na ňu opäť raz nemá čas.
A potom je tu kľúčová scéna, kde sa Martina a jej ďalšie tri kamarátky učiteľky – Judit Pecháček, Alžbeta Ferencová a Zuzana Bydžovská – stretnú na akejsi oslave a učiteľka matematiky (Alžbeta Ferencová) ostatným rozpráva, ako čítala o výskume akéhosi nórskeho vedca, podľa ktorého sa všetci rodíme s prirodzeným nedostatkom alkoholu v krvi. Pritom náš organizmus údajne najlepšie funguje pri dosiahnutí a udržiavaní jeho hladiny na úrovni 0,5 promile.
Tu sa na scéne objaví čašník v podaní Alexandra Bártu (ten mal predtým hlavnú rolu v Biermannovej Vojne policajtov, a keď mu režisér ponúkol rolu aj vo svojom druhom filme, vraj ani minútu neváhal, hoci šlo len o epizódnu postavu čašníka, čo ani nemá meno). Ponúka učiteľkám bublinkový prípitok, a hoci Martina, ktorá šoféruje, najskôr odmieta, neskôr sa nešťastná z manželstva aj zo svojich neúspechov v škole nechá zlomiť a napije sa. Kolegyniam kamarátkam sa zdôverí so svojimi problémami, no ich chlácholenie, že je ťažké zaujať dnes niečím maturantov, veľmi nezaberá.
Keď však na druhý deň ide do školy, spomenie si na slová kolegyne a do termosky s kávou si prileje alkohol. Zrazu jej výklad ide oveľa lepšie, je vtipná, dokáže zaujať žiakov príbehom o troch štátnikoch s odlišným postojom k alkoholu – ukazuje sa, že Roosevelt aj Churchill pôsobili popri nevinnom milovníkovi čaju Hitlerovi ako nebezpečné pijanské trosky. A Martina svoj výklad uzatvára slovami, že veci sú často iné, ako vyzerajú na prvý pohľad. Tentoraz nikto z hodiny neodíde ani sa nenudí. Povzbudená Martina si myslí, že alkohol jej ukázal správnu cestu, aj kamarátky učiteľky si všimnú, že Martina akoby znova získala stratenú iskru a radosť zo života. Rozhodnú sa všetky pustiť do experimentu, a keďže ide o vedu, výsledky si budú zapisovať.
Promile nebezpečne stúpa
S najväčšou vervou sa do pokusu s alkoholom pustí telocvikárka v podaní Zuzany Bydžovskej. Keď si omylom naleje viac borovičky a promile je vyššie, mávne nad tým rukou, že to predsa pri športe vybehá. Ale čo keď k nej príde malá žiačka a chce sa napiť z učiteľkinej fľaše s vodou? Skúsená učiteľka sa však vynájde. Zdá sa, akoby alkohol učiteľkám dával krídla a vnukal im nápady, podporoval ich spontánnosť.
Učiteľke hudobnej (Judit Pecháček), ktorej žiaci spievajú falošne, hneď napadne zobrať ich do kaplnky a tam zrazu žiaci so zatvorenými očami spievajú priam anjelsky. Učiteľka matematiky študentom vysvetľuje rovnicu života pomocou delenia buniek tak, že okamžite pochopia, o čo ide.
Na film v kulisách romantickej južnej Moravy sa dobre pozerá, znie výborná hudba – divák chvíľu počuje Roba Grigorova, ktorý spieva „v živote sa musíš skúšať sám“, potom spozná posledný Lasicov song List do vetra, ale prídu aj ťažšie momenty. Učiteľky totiž experiment stupňujú, skúšajú zvyšovať promile až do štádia, keď sa chcú opiť na mol, zmiešajú absint so šampanským. Nálada stúpa, ony divoko tancujú, keď zavolá manžel mladej matematikárky a pripomenie jej, že dcéra potrebuje kostým na maškarný ples…
Dá sa pomocou alkoholu zachrániť manželstvo alebo ho to zruinuje už načisto? Čo keď v škole začnú hľadať, kto v „kumbále“ nahromadil množstvo alkoholových fliaš? Vo filme sú niektoré scény presvedčivé viac (maturanti opisujúci učiteľke, koľko alkoholu vypijú týždenne – výsledok je 40 jednotiek, pričom jedna jednotka je pohár vína, malé pivo či panák tvrdého alkoholu), iné menej (naozaj by krásna mladá žena ako Judit Pecháček sama balila postaršieho taxikára v podaní Petra Čtvrtníčka?), v každom prípade nenudí a dobre sa naň pozerá (výborná kamera Martina Štrbu). Pevne však verím, že naše učiteľky nepochlipkávajú pri vyučovaní z termosky spolu s kávou borovičku či vodku v predstave, že žiaci si vôbec nič nevšimnú.