Petra, Ivoš, Nikola
Hrdinami príbehu sa spomedzi šesťdesiatich ľudí, ktorí sa prihlásili na inzerát, stali dvaja muži a jedna žena, vybratí v konkurze. Jasne deklarovali svoje proruské presvedčenie, no chceli sa na vlastné oči presvedčiť, ako vyzerá vojna na Ukrajine. Každý dostal do ruky malú kameru s technickou inštruktážou a s dohodou, že môžu natáčať, čo chcú, pýtať sa koho chcú a čo chcú a na záver z toho vznikne film. Majú skrátka priniesť z Ukrajiny vlastné svedectvo, do ktorého im filmári nebudú vstupovať, hovorí režisér Robin Kvapil. Diváci, rovnako ako filmový štáb, spoznajú ich názory ešte vopred – a s napätím očakávajú, ako to nakoniec dopadne.
Z Prahy vyrážajú na cestu traja ľudia, ktorí sa neboja Putina, ale majú spoločnú hrôzu z liberálnych demokratov a zelených
Z Prahy vyrážajú na cestu traja ľudia, ktorí sa neboja Putina, ale majú spoločnú hrôzu z liberálnych demokratov, zo zelených a z greendealov, ako to výstižne zhrnula v úvode Petra. „Ukázať prstom na Rusko s tým, že to je agresor, je nesmierne hlúpe,“ hovorí Nikola. „Ja čerpám všetko z internetu, ale si to neoverujem, či je to pravda alebo nie je,“ priznáva Ivoš. Rusko skrátka nemalo inú možnosť, ako keď je zviera zahnané do kúta. Tachometer odratúva kilometre k hranici a potom k frontovej línii.
Čítajte viac NATO je podľa Kremľa vo vojne s Ruskom. Medvedev: Kyjev a ďalší ‚idioti‘ riskujú konflikt
Všetci vedeli, do čoho idú a vedia, že sa musia podriadiť bezpečnostným pravidlám. Napriek tomu prvé, čo ich šokuje, je ich „ubytovanie“ v kryte. Druhým prekvapením sú pre nich prázdne ulice, bez života. Rakety? Tie sú predsa ďaleko.
Foto: STANISLAV KRUPAR
Petra je dcéra vysokopostavených komunistických funkcionárov a z rebélie šla študovať teológiu. Vraví o sebe, že je „humanitný človek“ a správam o ruských raketách neverí. O pár hodín sa už ocitne v ich dosahu a hukot sirén ju znervózňuje. Je úprimne šokovaná blízkosťou nebezpečenstva, no napriek tomu vraví: Toto nie je moja vojna!
Nikola je farmár a presvedčený odporca západného liberalizmu, ktorý „zakazuje kravám prdieť“, lebo to škodí životnému prostrediu. Jedinú hrádzu voči preňho neprijateľnému Západu vidí na východe, v Putinovi. Zoči-voči prázdnym jamám s krížmi, z ktorých vykopali vojnové obete ruskej agresie, je dojatý až tak, že stráca reč. Keby však Putin prišiel až do jeho rodných Čiech, bránil by svoju vlasť alebo by sa postavil na barikády na jeho strane?
Ivoš sa pýta Ukrajinca v zbombardovanom meste: Chcete, aby sa táto vojna skončila, aby sa zasadlo za rokovací stôl? Odpoveď, že Putin sa nezastaví ani na západných hraniciach Ukrajiny, je preňho neprijateľná. Ale filmuje, sleduje, no zatiaľ veľmi nereaguje. Aké bude jeho stanovisko k vojne na konci cesty?
Čítajte viac Paríž, čakaj jadrové svitanie, hrozil Solovjov v ruskej štátnej televízii. Nešetril ani Poliakov
Foto: STANISLAV KRUPAR
Petra je plná rozporov. Zbiera v rozbitých domoch, na ktoré dopadla ruská raketa, gombíky „pre šťastie“ a zároveň si kladie otázku: Načo to niekomu je, keď zničí zem tak, že zostane pustatina a potom tam zapichne svoju vlajku? Čo z toho má? Akú odpoveď našla na konci cesty?
Veľký vlastenecký výlet
Traja presvedčení stúpenci Putina sledujú vyučovanie v improvizovanej školskej triede, ukrytej v hlbinách metra, aby na deti nepadali rakety. „Keď je vojna, niekam tie rakety dopadnúť musia.“ Hovoria s človekom, ktorému pri ruskom útoku zahynula celá rodina, ukazuje fotky vnúčat. Päťdesiat ľudí zahynulo v troskách bytového domu – on sa zachránil, lebo práve vyšiel z pivnice uvariť čaj pre vnučku. Sledujú mladú vdovu pri pohrebe manžela, stáva sa ďalším v rade mnohých vojnových obetí na plnom cintoríne. Nad hlavou im lietajú rakety, chodia pomedzi masové hroby, schovávajú sa v krytoch, hovoria so zranenými vojakmi, smútiacimi pozostalými, sami sa musia rýchlo evakuovať pri ruskom útoku. Vidia na vlastné oči, čo robí vojna s ľuďmi. Čo to spraví s nimi? Zmenia názor?
Foto: STANISLAV KRUPAR
Dokument režiséra Robina Kvapila je v prvom rade skvelý „výskumný“ nápad – a zároveň divácky napínavá snímka. Aký význam má presviedčať oponentov? Dokážu fakty prelomiť pôvodné presvedčenie človeka? Čo dokáže zastaviť zlo? V odpovedi na tieto otázky najviac prekvapí samotný režisér.
Foto: STANISLAV KRUPAR
Veľký vlastenecký výlet si odniesol cenu divákov na filmovom festivale Cinematik. Českú premiéru mal symbolicky 21. augusta – na výročie vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Odvtedy si ho pozrelo vyše 23-tisíc divákov, čím sa momentálne stal druhým najnavštevovanejším dokumentárnym filmom v Česku v roku 2025. Stojí za to pozrieť si ho, pretože hovorí aj o nás. Každý má vo svojom okolí priateľov, kolegov či rodinu s odlišným názorom, no Veľký vlastenecký výlet je divoká jazda. Niektorí informácie o vojne zámerne blokujeme, aby sme sa chránili pred traumou – pre tých budú možno zábery z filmu rovnako šokujúce ako pre účastníkov tohto „výletu do vojny“. Pravda v každom prípade vydesí. Nech ste na ktorejkoľvek strane.
Čítajte viac Ruské drony prinútili Varšavu konať. Ukrajinci budú školiť Poliakov v boji proti bezpilotným lietadlám
