Talianska herečka zomrela blízko Paríža, kde dlhodobo žila, uviedol v odkaze agentúre AFP jej agent Laurent Savy. „Zanecháva nám dedičstvo slobodnej a inšpiratívnej ženy,“ cituje agentúra AFP Savyho.
Čítajte viac Najkrajší taliansky vynález? Claudia Cardinale
Claudia Cardinale za svoju kariéru stvárnila 141 postáv a podľa svojich slov prežila 141 životov. Jej filmografia je pestrá – od snúbenice a manželky vo Viscontiho dráme Rocco a jeho bratia (1960), kde bol jej hereckým partnerom Alain Delon, cez koketnú a vypočítavú prostitútku vo filmovej verzii románu Statok či nezištnú a obetavú vidiecku dievčinu Mary v milostnej dráme Bubovo dievča (1965). Za tú získala v tom istom roku prvé veľké ocenenie – Striebornú stuhu pre najlepšiu herečku.
Až k symbolu krásy, túžby a čistoty vo Felliniho existenciálnej satire 8 a 1/2. Po krásaviciach typu Venuša z dobrodružnej komédie Cartouche, kde pre zmenu vytvorila pár so Jeanom-Paulom Belmondom, sa časom prepracovala k náročnejším úlohám vo filmoch Luchina Viscontiho, vrátane filmov Gepard a Hviezdy Veľkého voza. Úlohu však dostala aj v komédii Ružový panter. V roku 1968 sa Claudia Cardinale objavila v legendárnom westerne Sergia Leoneho Vtedy na Západe.
Čítajte viac Despotický manžel ju nútil tajiť syna, potom našla skutočnú lásku! Claudia Cardinale zamotala hlavu aj zvodcovi, ktorý mal vraj 12-tisíc žien
Jej vlastný príbeh sa začal v Afrike. Narodila sa 15. apríla 1938 v La Goulette v Tunisku sicílskemu Talianovi a Francúzke, vyrastala s tromi súrodencami medzi arabskými deťmi, vyštudovala lýceum a v devätnástich vyhrala miestnu súťaž o kráľovnú krásy. Za odmenu získala zájazd na Filmový festival v Benátkach, kde odštartovala jej veľká kariéra.
Tam sa zoznámila s producentom Frankom Cristaldim, ktorý z nej vytvoril hviezdu a na niekoľko rokov aj svoju životnú partnerku. Sprvu erotický symbol, postupne excelovala aj v charakterových úlohách. A po šesťdesiatke sa odvážila vystúpiť tiež na divadelné dosky – v roku 2000 debutovala na jednej z parížskych scén v hre Benátčanka.
Čítajte viac Claudia Cardinale: Fellini chcel mať zo mňa blondínu, Visconti brunetu
"Nechcela som byť herečkou. Keď som náhodou vyhrala súťaž krásy a prišla na benátsky festival, vrhali sa na mňa producenti a režiséri a hovorili mi: ‚Mali by ste zdobiť film!‘ Ja som im odpovedala, že nechcem. Čím viac nástojili, tým viac som ich odmietala a tým väčší záujem o mňa mali. Neskôr dokonca začali posielať telegramy aj môjmu otcovi. Takže naozaj som sa stala herečkou náhodou,“ uviedla diva so sicílskymi koreňmi.
Za celoživotné dielo herečke udelili v roku 1990 na festivale v Montreale Cenu za výnimočný prínos svetovej kinematografii, v roku 1996 získala čestného Cézara a v roku 2002 čestného Zlatého medveďa. V roku 1999 sa stala nositeľkou francúzskeho Radu Čestnej légie.
Herečka navštívila Československo a neskôr aj Slovensko a Česko. V prvej polovici 60. rokov bola hostkou karlovarského festivalu, v roku 1998 prišla pred voľbami do Bratislavy na pozvanie vtedajšieho slovenského premiéra Vladimíra Mečiara a v roku 2014 si na Art Film Feste v Trenčianskych Tepliciach prevzala cenu Hercova misia. Šarmantnú dámu s očarujúcim úsmevom si mohli na vlastné oči prezrieť tiež diváci filmového festivalu Febiofest v roku 2006, o šesť rokov neskôr bola čestnou porotkyňou Českej Miss 2012.
