Táto Talianka z Tuniska, ktorá sa stala francúzskou občiankou, bola v mladosti divoká. Nechtiac sa stala medzinárodnou filmovou hviezdou, ktorá v roku 1993 získala Zlatého leva v Benátkach a v roku 2002 Zlatého medveďa v Berlíne.
Hrala v najlepších talianskych filmoch, zažiarila v Hollywoode, vo Francúzsku i v Nemecku. „Mala som to šťastie, že som začínala v magických časoch kinematografie. Všetci veľkí režiséri boli mojimi učiteľmi a ja som nikdy nikoho neoslovila. Boli to oni, ktorí ma oslovili,“ zhrnula sama, keď mala 74 rokov.
Začínala v dobrej partii
Keď sa v šesťdesiatych rokoch minulého storočia začali objavovať herci, ktorí výrazne ovplyvnili prichádzajúcu epochu, bola medzi nimi aj Claudia Cardinale. Mala krotký pohľad srnky, nevtieravý pôvab a presvedčivé herectvo.
Režisérom sa s ňou dobre pracovalo, lebo bola vnímavá a v istom zmysle slova poddajná, takže jej výkony zrejme presne vystihovali želania tvorcov. Spolu s Claudiou sa vtedy objavili Alain Delon, Jean-Paul Belmondo, Sophia Loren, Brigitte Bardot, ale excelovala ešte aj Gina Lollobrigida, trocha od nich staršia.
Čítajte viac Zomrela talianska herečka Claudia Cardinale, ikona európskeho filmu mala 87 rokov
Boli to celkom iné typy hercov, než očarovávali filmových fanúšikov v prvej polovici minulého storočia a práve o Claudii Cardinale to platilo dupľovane. Mladí herci boli oveľa prirodzenejší a civilnejší, boli menej vyumelkovaní a zdali sa divákom dostupnejší, ako by sa ich dalo kedykoľvek dotknúť.
Možno to bolo aj vďaka tomu, že to boli európski herci, kým dovtedy diváci obdivovali najmä hviezdy z Hollywoodu. Teraz sa ukázalo, že talianski či francúzski herci sú americkým silnou konkurenciou.
Vtedy bolo zvykom, že si dievčatá lepili fotky vystrihnuté z časopisov do zošitkov. Väčšinou to boli svetové hviezdy z USA a teraz získali fanúšikov aj európski umelci. Bola to veľká zmena a vydržala dosť dlho.
Dnes už je to zasa inak – európski herci to majú zasa ťažšie. Vtedy vyhrávali aj vďaka tomu, že mali dobrých režisérov a scenáristov. Film bol viac umením, než priemyslom.
Prirodzené herectvo
Spomínam si, že pred nástupom generácie hercov, ku ktorým patrila aj Claudia Cardinale, bola napríklad symbolom hereckej krásy hollywoodska herečka Rita Hayworth. Divákov priam fascinovala a jej tvár bola všeobecne známa. Až je čudné, aká je už zabudnutá!
Narodila sa v roku 1918 v New Yorku a zomrela v roku 1987. Rita mala dlhé zvlnené blond vlasy, veľké narúžované ústa, oči zmyselne prižmúrené, bola stále zvodná, stále záhadná, obnažené ramená, ležérny kožuch, cigareta v elegantnej špičke. Skrátka – vamp.
Bolo to niečo celkom iné, než títo „noví“ herci, ktorí priniesli do filmového sveta sviežosť, úprimnosť, neštylizovali sa a nič nepredstierali. Akí boli v civile, takí boli aj na filmovom plátne. Vlastne nič nefilmovali. Mali dostatok šarmu, aby si s ním vystačili aj v súkromí aj pred kamerou. Nemali dve tváre, hoci zahrať vedeli všetko.
Tak aj Claudia Cardinale. Dá sa povedať, že ona bola spomedzi kolegov najprirodzenejšia a jej pôvab nevyvolával odstup. Bola krásna jednoduchým spôsobom, nebolo v nej nič vyzývavé, tajomné ani nedostupné. Pôsobila ako jednoduché dievča, trocha ako gazdinka či mama, vyžarovala láskavosť a nežnosť.
Bola jednoducho milá. Veľmi sa líšila napríklad od Brigitte Bardot alebo Giny Lollobrigidy, ktoré boli oveľa väčšie sexice. Menili svoj imidž a provokovali ním. Zdali sa nedosiahnuteľné, nedostupné, kým Cardinale bola ako jedna zo svojich súčasníčok. Všetky ženy mohli mať pocit, že je jedna z nich.
A tak aj Claudia žila. Nemala žiadne škandály, vydatá bola iba raz (syna mala s manželom, dcéru neskôr s partnerom) a jej vzťahy sa nikdy nerozoberali v tlači, neviazali sa k nim žiadne pikantérie. Svojím hereckým umením, svojím zjavom, náturou a pôsobením vnášala do života akýsi ľúbezný pokoj a vyrovnanosť.
Bola aj u nás
A mohli by sme konštatovať, že to tak bolo až do konca jej života, nebyť epizódy, ktorá sa týka aj Slovenska. Ale to je už z iného súdka a týka sa to nových zvykov, ktoré priniesli intenzívne spolitizované časy:
Politici sa začali viac opierať o populárnych ľudí, často chcú napríklad cez priazeň hercov zvýšiť svoju cenu, upútať pozornosť na seba a dokazovať, že ich názory sú správne a užitočné, ak ich podporujú herci, ktorým ľudia dôverujú.
Tak sa aj Vladimír Mečiar ukazoval v deväťdesiatych rokoch so svetoznámymi hviezdami, aby zažiaril v ich lesku, aby ho podporili účasťou na jeho podujatiach. Prišiel aj Gerard Depardieu, modelka Claudia Schiffer či Ornella Mutti. Bola medzi nimi aj Claudia Cardinale, ale veľmi to na ľudí nezapôsobilo.
Viac ju rešpektovali ako herečku, než takúto, zrejme dobre platenú, ozdobu. Oveľa viac vykonala, keď si robila svoju robotu a prichádzala k nám na filmárske podujatia (do Karlových Varov, do Trenčianskych Teplíc, kde získala Cenu Hercova misia v roku 2014).
Výber filmov Claudie Cardinale
- Rocco a jeho bratia (1960)
- Cartouche (1962)
- Ružový panter (1963)
- Gepard (1963)
- Vtedy na Západe (1968)
- Rodinný portrét (1974)
- Železný šéf (1977)
- Fitzcarraldo (1982)
- Francúzska revolúcia (1989)
- Effie Grayová (2014)
No a najväčšiu hodnotu zanechala v dobrých filmoch. Nezabudnuteľná je napríklad snímka Vtedy na Západe. Claudia priam splýva s krásnou melódiou z filmu. Bude večne znieť.
A ešte jedna zaujímavosť. Keď som si teraz po správe o smrti o Cardinale čítala, všimla som si, že na začiatku kariéry hrala vo filme Svet cirkusu (1964) práve s Ritou Hayworthovou, ktorú spomínam vyššie. Tak sa stretli v jednom filme dve také odlišné herečky, ktoré symbolizovali svoje doby: Vamp Rita a skromná Claudia.
Vtedy sa končila éra Hayworthovej, dnes sa končí éra Cardinale. Koho budeme teraz najviac obdivovať? Náznaky sú, ale – čo príde, nevieme, lebo svet je vo veľkom pohybe.
Všetko sa mení, panuje chaos, z ktorého sa spravidla rodí nový systém. Iný vkus, iné idoly. Uvidíme, čo to bude, ale dúfajme, že to, čo vložila do fondu ľudskosti herečka Claudia Cardinale, sa nikdy nestratí.
