Babeta, čo trčí doma
Pätnásťročný Enrique (Michal Záchenský) býva u svojej starej mamy (Jana Oľhová) a vždy netrpezlivo očakáva, kedy sa už konečne vráti mama (Eva Mores), ktorá pracuje v meste. Doma sa objaví ako veľká voda len príležitostne. V hladovej doline čas plynie pomaly, niekedy sa až neznesiteľne vlečie a divák to cíti priam hmateteľne. Syn si krátke chvíle s mamou užíva, teší sa z každého stretnutia, a keď je mama preč, plní povinnosti, ktorými ho poverí. Inak Eňo trávi čas s kamarátmi bláznivými jazdami na mopede. Navzájom sa podpichujú, uťahujú si zo seba, občas ukradnú benzín, aby mali ako jazdiť, a občas predávajú pri ceste černice, lebo všetci majú prázdne vrecká a ohovárajú susedov ako všetci v dedine. Ale ak sa niekto ozve proti ich rodine, hneď ho zastavia: Dohodli sme sa, že na rodinu sa nehovorí! Rodina má skrátka držať spolu, nech sa deje, čo sa deje.
Foto: DRYEEYE FILM/NOCHI FILM
Ani Eňo na svoju mamu nedá dopustiť. V dedine sa však začínajú šíriť reči, že sa v meste neživí celkom poctivým spôsobom (ale nie tak, ako si možno myslíte). V hlave mu hlodajú pochybnosti a vzduch okolo začína hustnúť. Čo ak je mama v skutočnosti iná, než si o nej myslel? Môže ešte veriť jej rečiam, že všetko robí iba preňho, aby sa mali lepšie? Je to obetavá matka alebo žena, ktorá vedie dvojaký život? Eňo je plný napätia a začína pátranie po pravde na vlastnú päsť. „Každý sa stará len sám o seba – aj ty by si sa mal,“ radí vnukovi stará mama.
Foto: DRYEEYE FILM/NOCHI FILM
Lákadlá naňho číhajú na každom kroku. Môže sa pridať k zlodejom v partii. Môže sám niekoho okradnúť. A ako Jánošík potom rozdať lup chudobným – kamarátom. Obraz Jánošíka sa mu pred oči dostáva opakovane – najprv chlapci nájdu v garáži valašku a hneď sa ju aj snažia predať. Potom sa objaví na starej porcelánovej nádobke, ktorá slúži ako kasička a láka nervózne prsty, aby si z nej „požičali“. A napokon sa obraz najslávnejšieho slovenského zbojníka objaví na dne taniera s obedom, ktorý práve dojedol. Dá sa zlákať na krivé chodníčky či odolá? V mladom, dospievajúcom chlapcovi sa formuje vlastný hodnotový rebríček a morálka je vo filme silnou témou, v symboloch aj v hlavnej línii – vo vzťahu matky a syna. Eňo pri pohľade hore na nebo ako každé dieťa vidí svoju mamu, no v mladom veku ešte ostrejšie vníma, čo je dobré a čo nie. Ako má prijať, že dospelí nežijú vždy správne?
Foto: DRYEEYE FILM/NOCHI FILM
Chlapci sa práve chystajú so svojimi babetami na preteky, ale toto nie je babeta, ktorá „šla do sveta“, ako sa spieva v starej pesničke. Táto babeta trčí doma, bez nádeje na lepší život, až po uši zahrabaná v hladovej doline, odkiaľ niet úniku. Kedysi tu boli sklárne, ktoré uživili všetkých, dnes tu nie je nič. Na lúkach sa pasú ovce a kravy v krásnej scenérii, len ľudia v oranžových vestách zametajú námestie pri verejnoprospešných prácach.
Kamera je láskavá a servíruje vonkajšiu krásu prírody, no pod povrchom bije do očí ľudská bieda. „Na fotkách to vyzerá tak krásne!“ povzdychne si Eňova mama s výhľadom na okolité kopce. Sama však odtiaľ ušla za šťastím niekde inde. Čo odpovie synovi na jeho jasné a tvrdé otázky, keď sa odhodlá, že ju bude konfrontovať? Ako takú zradu vysvetlí? A dá to vôbec odpustiť?
Čítajte viac S Aňou Geislerovou naprieč Talianskom: Karavan je slnečná roadmovie aj film plný lásky - o ženách
Film blízky Japoncom aj Talianom
Tento film vznikol priamo tam, kde sa natáčal, v obci Utekáč, kde sa režisérka a scenáristka Katarína Gramatová inšpirovala atmosférou aj niektorými príbehmi. Filmári teda nehľadali pre vopred daný dej a postavy vhodnú lokáciu, ale preniesli na plátno to, čo na tvári miesta videli a zažili, vrátane hlavných postáv, samozrejme, s dávkou fikcie. Štyroch kamarátov hrajú skutoční priatelia Michal Záchenský, Dominik Vetrák, Adam Šuniar a Július Oľha. Režisérka ich spoznala tak, ako ich zachytila aj vo filme, pred garážou pri babetách. A oni vravia, že hoci vo filme to nevyzerá úplne ako u nich doma, na to, ako sa u nich žije, sa to veľmi podobá. „Rok sme spoločne pracovali na tom, aby sa pred kamerou cítili prirodzene. Sama som sa presťahovala do ich dediny, aby som lepšie pochopila ich svet,“ vysvetľuje režisérka.
Pred kamerou vďaka režisérke pôsobia veľmi presvedčivo, akoby ani nič nehrali, a táto autenticita v prostredí, hercoch a v samotnom príbehu ľudí v hladovej doline aj v spôsobe, akým vznikol, stavia tento hraný film na hranicu dokumentu. Nič tu neznie falošne a vykonštruovane, oko kamery zachytáva život tak, ako beží, aj keď ide presne podľa scenára. Profesionálni herci (Eva Mores, Jana Oľhová, Attila Mokos, Marek Geišberg) sa popri nehercoch ocitli vo vedľajších, no dôležitých úlohách a dobre spolu ladia.
Film Hore je nebo, v doline som ja videli diváci na filmových festivaloch rôzne po svete. Japoncov oslovila téma obcí, odstrihnutých od života rovnako ako u nich tie, čo sa ocitli mimo trasy rýchlovlaku, v Taliansku rezonovala skôr téma rodiny a vzťahu medzi matkou a dieťaťom a v Čechách v Karlových Varoch si film vyslúžil ocenenie a skvelé recenzie aj za kameru (Tomáš Kotas). Film Hore je nebo, v doline som ja je pohľadom sa mizériu slovenských hladových dolín, kde život zastal a vyvrátil z koreňov aj mnohé rodiny. „Chcela som cez ich pohľad ukázať súčasnú situáciu na Slovensku – krutú realitu oblastí, kde tí mocní zneužívajú tých najzraniteľnejších,“ dodáva režisérka. Pre mladých je to odtiaľ do najbližšieho kina dve aj tri hodinky cesty. Vy možno takú dlhú cestu merať nemusíte, ak chcete vidieť, aké je nebo z doliny.
Keď idete proti rodine, ťažko hľadáte slová
Film Hore je nebo, v doline som ja je celovečerným hraným debutom režisérky a scenáristky Kataríny Gramatovej. Tému pre svoj film našla v dedine Utekáč, kam pôvodne prišla na návštevu za kamarátkou a spoznávala atmosféru a ľudí. Scenár písala priamo na mieste a do hlavných postáv obsadila nehercov, miestnych chlapcov. Aký film vznikol?
Film zobrazuje realitu, hoci, samozrejme, s dávkou fikcie, a tá nie je veľmi optimistická. Natočili ste smutný film?
Nechcela som urobiť depresívny film, ktorý bude ukazovať Slovensko len negatívne. Od začiatku som vedela, že kamera bude „ľúbivá“, aby sa na film dobre pozeralo, ale zároveň v ňom bude cítiť ťažobu, ktorá v tých kopcoch je. Veľakrát vieme posúdiť, čo je dobé a čo zlé a deti majú tento vnútorný kompas ešte čistý, neovplyvnený. Chcela som povedať, že je dôležité nezakrývať si oči, postaviť sa za správne hodnoty a nasledovať vnútorný inštinkt. Kým k tomu dospeje aj chlapec vo filme, musí prejsť ťaživými momentmi, kým dozreje.
Hrdina musí odolávať rôznym pokušeniam, lákajú ho napríklad cudzie peniaze – stačí sa len načiahnuť. Viackrát ste vo filme použili motív Jánošíka. Prečo?
Oblasť, kde sme natáčali, žije legendami o Jánošíkovi. Vo filme sa spomína Jánošíkova rozhľadňa, ktorá tam v skutočnosti nie je, ale hovorí sa, že kdesi v okolí Jánošík zakopal svoj poklad. Do filmu Jánošík vnáša slovenskú tradíciu, preto sme ho na predmety zámerne maľovali. A tým, že bohatým bral a chudobným dával, je v kontraste s mamou hlavného hrdinu, ktorá chudobným brala. Zarábala na ich nešťastí a brala to ako hru.
Scenár ste písali priamo na mieste. Menili ste ho počas natáčania?
Ani veľmi nie. Hoci je za tým dlhá príprava, na natáčanie sme mali dvadsaťpäť dní, išli sme podľa scenára. Trocha som sa bála záverečnej scény, či vyznie správne aj bez slov hlavného hrdinu, tak, ako sme ju natočili. Nakoniec som si však povedala, že takto to odzrkadľuje náročnosť komunikácie v rodinách. Keď idete proti niekomu z rodiny, vtedy sa ťažko rozpráva… Najmä ak vidíte, že ten niekto naďalej klame a manipuluje. Asi nemá ani význam hovoriť s niekým, kto si chybu nepripúšťa a len sa vás snaží „pretiahnuť na svoju stranu“.
Veta „na rodinu sa nehovorí“ zaznie vo filme viackrát. Neherci pôsobia na plátne veľmi prirodzene. Ako ste s nimi pracovali? Vysvetľovali ste im scénu po scéne?
Práveže nie. Chlapci boli pred kamerou skvelí. Nie sú to herci, ale keď sa im pozriete do očí, vidíte, že zažili všeličo drsné už v mladom veku. Nepotrebovali nič vysvetľovať do hĺbky. Aj Michal v úlohe eňa poznal len základnú dejovú líniu – že mama je vo filme najprv dobrá a potom príde zrada.
Čítajte viac Toto nie je moja vojna! Film o Putinových priaznivcoch vydesí
