Dimenzia plná prekvapení
Infinity Castle prináša to, v čo fanúšikovia dúfali aj pri predchádzajúcich snímkach: nejde len o niekoľko dokopy zlepených epizód anime, ale o samostatný film (oproti titulom To The Hashira Training, To The Swordsmith Village a Mugen Train je aj výrazne dlhší – má až 156 minút).
Treba poukázať na to, že čo sa štruktúry týka, ešte stále by sa na nej dalo popracovať, vyladiť trochu nesúrodý temporytmus deja, no to je len drobná výčitka.
Infinity Castle je totiž ohurujúcou ukážkou dokonale prepracovanej animácie, intenzívnych súbojov a trpkých ponorov do minulosti jednotlivých postáv.
Od vizuálnej veľkoleposti snímky sa len ťažko odvracia zrak a prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva, poskytlo animátorom skvelú príležitosť ukázať, ako ďaleko siahajú ich schopnosti.
Infinity Castle – nekonečný hrad – je priestor nachádzajúci sa v dimenzii, kde neplatia fyzikálne pravidlá, ako ich poznáme. Hrad sa tiahne do všetkých strán a je v ustavičnom pohybe, ktorý v sebe nemá žiadnu pravidelnosť.
Divák nedokáže odhadnúť, kedy sa lovcom prepadne zem pod nohami či odkiaľ sa na nich vyrúti masa démonov. Je to skvelý prvok na ozvláštnenie už beztak dynamického deja – akoby sa postavy nachádzali v magickom sne.
Film sleduje niekoľko súbojov, v ktorých si lovci siahajú na úplné dno svojich síl. Pre toto však tak poctivo trénovali – teraz ide o všetko. V neustále sa rozpínajúcom sídle plnom démonov sa definitívne rozhodne o víťazovi boja, ktorý trvá celé stáročia.
Šinobu Kočo sa musí popasovať s Domom, vyššou dvojkou, ktorý je zodpovedný za smrť jej sestry.
Zenicu zasa čelí svojmu bývalému spolužiakovi Kaigakuovi, ktorý mal ašpiráciu stať sa lovcom, no jeho túžba po moci bola silnejšia – a tak sa dobrovoľne stal démonom. Ich vzájomná konfrontácia je o to zaujímavejšia, že konečne vidíme sebaistého a odvážneho Zenicua, plne si vedomého svojich schopností.
No a hlavný hrdina Tandžiro sa spolu s Gijuom Tomiokom postaví vyššej trojke menom Akaza, ktorého vôľa prežiť nemá konkurenciu.
Nie každý démon je monštrum
Epické súboje sú prestúpené množstvom flashbackov – na vkus niektorých fanúšikov je ich trochu priveľa, no bez nich by to nešlo. Dotvárajú totiž obraz o dovtedy neznámych postavách démonov a často ich vykresľujú spôsobom, ktorý vyvoláva sympatie.
Nie je to nič neobvyklé, najmä v žánri anime – zloduchovia sú neraz obeťami neprávosti a nepriaznivých okolností, ktoré ich neskôr zavedú na cestu násilia, pomsty a nenávisti.
Nedá sa o nich povedať, že by boli vyslovene dobrí alebo zlí, a práve vďaka tejto ambivalencii budia dojem nefalšovanej ľudskosti. Hoci sú to démoni, treba pamätať na to, že raz boli celkom obyčajnými ľuďmi. A ako ukázali Tamajo a Nezuko, aj temnú náturu Muzanovej krvi možno potlačiť.
Na druhej strane existujú aj takí, ktorí sa ako monštrá narodili – napríklad taký Doma, šialenec, ktorý je presvedčený o tom, že je boh.
Ide o typ postavy, ktorá má v sebe zvláštny kontrast – s nepriateľom sa rozpráva milo a svoje slová myslí úprimne, takto vrúcne sa mu však prihovára s neskrývaným úmyslom zabiť.
No hoci z neho srší desivý chlad a nevypočítateľnosť, čímsi je aj sympatický – prinajmenšom obohacuje dej štipkou čierneho humoru.
Infinity Castle je dosiaľ najlepším filmom, aký v sérii Demon Slayer vyšiel. Popularita mu prudko vzrástla aj u nás na Slovensku – na rozdiel od predchádzajúceho dielu sa premiéra konala v IMAX sále, ktorá bola plná, a v návštevnosti slovenských kín je momentálne na treťom mieste.
Na premiére so mnou bol kamarát, ktorý je síce veľkým priaznivcom anime, no Demon Slayera nikdy nečítal ani nesledoval – napriek tomu, že mal občas problém utriediť si niektoré postavy, film ho oslovil.
Fanúšikov čakajú ešte ďalšie dve snímky, ktoré definitívne uzavrú príbeh lovcov démonov. Máme sa teda ešte na čo tešiť.
HODNOTENIE: 4,5 hviezdičky z 5
Demon Slayer: Kimetsu No Yaiba – Infinity Castle / Japonsko 2025 / r. Haruo Sotozaki