Dieťa ako nočná mora
Manželia Julia (Julia Jentschová) a Tobias (Felix Kramer) pôsobia ako vzorný pár s ukážkovým správaním aj výchovou. Za touto maskou však každý skrýva svoju frustráciu – ženu manželská nuda smeruje k nevere a muž nemá v práci dostatok sebaúcty. Všetko by však fungovalo normálne, keby ich dcéra Marielle (Laeni Geiselerová) nedostala tú osudnú facku. Nie od rodičov. Od kamarátky, ktorú urazila. Tá facka by sa teda zdala zaslúžená, lenže v jej rodine spôsobí rozvrat. Školáčka Marielle vďaka svojej novonadobudnutej telepatickej schopnosti presne vie, čo jej mama a otec robia aj čo hovoria, aj keď s nimi práve nie je. Zisťuje, že to, čo hovoria jej a sebe navzájom, často iba predstierajú, a o tom, čo robia, vedia dokonale klamať. Odhalí o svojich rodičoch pravdu – a stáva sa ich svedomím, živou výčitkou.
Spočiatku to vyzerá ako smiešna hra. Slabošský otec Tobias sa pri večeri pochváli, ako v práci usadil kolegu, no Marielle vie, že to tak nebolo a aj to nahlas povie. Mama Julia zapiera, že tajne fajčí, no Marielle vie, že si bola zapáliť aj to, s kým. A vie aj všeličo iné, do najmenších detailov. Z tohto pikantného garde vznikajú rôzne vtipné až absurdné situácie, plné čierneho humoru. „Nemôžeš nám takto vstupovať do súkromia!“ žiada otec svoju dcéru. Marielle sa stáva pre rodičov nočnou morou, aj keď za nič nemôže. Svoju novú schopnosť nevie ovládať, jednoducho tu je a treba s ňou žiť. Lenže ako?
Nemôžeš na mňa žalovať!
Režisér Frédéric Hambalek sa sústreďuje na prežívanie šokovaných rodičov, ktorí najprv odmietajú priznať pravdu. Nemôžu uveriť, že sa ocitli pod dcériným drobnohľadom, kým sa o tom znova a znova nepresvedčia. Aj tak by najradšej všetko vrátili do starých koľají, keď ich dieťa bolo dieťaťom a oni sa mohli hrať na starostlivých rodičov, jednoducho milujúca rodina, ktorej nič nechýba. Okrem zopár dôležitých vecí.
Marielle mamu a otca denne konfrontuje s ich vlastnými zlyhaniami a rodičia sa zrazu ocitnú v situácii, že ich vychováva vlastné dieťa
Marielle mamu a otca denne konfrontuje s ich vlastnými zlyhaniami a rodičia sa zrazu ocitnú v situácii, že ich vychováva vlastné dieťa! Nie že by sa nesnažili, treba im obom uznať, že keď sa tak vidia v zrkadle, aj chcú byť úprimní a čestní. Ale až tak veľmi im to zas nejde…
„Nemôžeš na mňa žalovať!“ vyčíta matka dcére, keď otcovi prezradí, čo o nej vie. Napokon, zahnaná do kúta, vyrukuje s vlastným tromfom, len aby dieťaťu ukázala, že ani otecko nie je svätý. Všetko sa vyostruje, rodičia sa zúfalo snažia zachrániť situáciu, ale stoja proti sebe a každý sa pokúša zmanipulovať výsledok vo svoj prospech. Celá táto hra prestáva byť smiešna a zostáva len smutná. Fasáda „dobrej rodiny“ padá a rúca všetky ilúzie.
„Nemohli by sme byť zasa normálna rodina?“ žiada otec. A v záujme tej „normálnosti“ sa rodičia rozhodnú – dať dieťaťu ďalšiu facku, možnože to zaberie. „Nechceme sa takto správať. Nie sme takí,“ hovoria. No Marielle vie svoje. A podľa toho sa aj rozhodne, čo bude s rodinou ďalej. Nemecký film Čo vie Marielle je zábavný vo svojej absurdnej téme telepatických schopností dieťaťa voči rodičom, ale aj strašidelný, keď v nemilosrdnej psychologickej hre pod škrupinou pretvárky a pózy odhaľuje skutočné vzťahy a charaktery.