Stvárňujete Hildu Múdru. Aká vlastnosť či povahová črta vás na nej najviac zaujala?
Obdivujem jej prispôsobivosť. Musela odniekiaľ odísť, zvykať si na novom mieste, kde bola jej práca napokon veľmi úspešná.
Ako sa vám spolupracovalo s Josefom Trojanom?
Veľmi dobre. Je veľmi precízny, a to Nepelovi pristane. Je tichý, ale veľmi vnútorne pracujúci. Myslím si, že Josef krásne zvládol slovenčinu, čo tejto postave tiež veľmi svedčí. Je fantasticky pripravený a veľmi dobre sa mi s ním hrá. Je to veľmi príjemný, „plnokrvný“ herecký kolega.
Ako by ste definovali vzťah medzi Hildou Múdrou a Ondrejom Nepelom?
Hilda bola jeho druhá mama. Myslím, že to bol takmer materský vzťah, otvorený a s rešpektom na oboch stranách. Strávili spolu kus života, prakticky ho vychovala, ale myslím, že nikdy nechcela nahradiť jeho skutočnú mamu – voči tomu mala vždy veľký rešpekt.
Napriek tomu, že mala svoje deti, neuprednostňovala ich pred ním. Podľa toho, čo viem, tým však žiadne dieťa netrpelo. Zvládla to veľmi dobre.
Pre režiséra Gregora Valentoviča ide o jeho celovečerný debut. Ako sa s tým podľa vás popasoval?
Keď ide mladý režisér robiť svoj prvý film, vždy do toho dáva telo, dušu, všetko. Rovnako je to aj v tomto prípade. Musím povedať, že Gregor je veľmi dobre pripravený. Ako herečka som už dávno nepocítila takú podporu, porozumenie a plnohodnotnú vnútornú navigáciu bez toho, aby predhrával alebo opakoval texty, ktoré sú v scenári.
Veľmi veľa režisérov totiž hovorí to, čo je v scenári, ale ja chcem, aby mi povedali to, čo tam nie je, to, čo treba zahrať, tie spodné prúdy. A v tomto je Gregor geniálny, celý čas je veľmi sústredený.
Keď už herec „odpadáva“ na pľaci, tak on stále drží presný smer, a kým nedosiahne to, čo tam chce naozaj mať, tak nepustí. Samozrejme, že to trvá trochu dlhšie, ale mne veľmi vyhovuje, že ide tak dôsledne po svojej línii, ktorú má veľmi dobre vymyslenú.
