Ako režisér debutoval Michalkov v roku 1967, prvého medzinárodného ohlasu sa dočkal v roku 1976 s filmom Otrokyne lásky. V roku 1995 mu psychologická dráma z obdobia stalinistických čistiek Unavení slnkom vyniesla Oscara za najlepší cudzojazyčný film.
K jeho ďalším známym snímkam patrí Lazebník sibírsky, Urga alebo Oči čierne. Michalkov zbieral ceny na významných festivaloch (Cannes, Benátky).
Ocenený bol aj v Karlových Varoch – v roku 2010 za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii a o dva roky skôr tu získal divácku cenu za psychologický triler 12.
Predtým, ako sa Michalkov vrhol na réžiu, sa venoval herectvu. V divadle debutoval ako štrnásťročný, o rok neskôr sa predstavil pred filmovou kamerou.
Prvýkrát na seba upozornil postavou mladého robotníka Kolju vo filme Chodím po Moskve (1963) a zakrátko sa stal jedným z najpopulárnejších hercov svojej generácie.
Moskovský rodák pochádza zo známej umeleckej rodiny. Je synom slávneho básnika Sergeja Michalkova a spisovateľky a poetky Natalje Končalovskej. Úspešným režisérom je aj jeho starší brat Andrej Michalkov-Končalovskij.
V posledných rokoch Michalkov preslávil neochvejnou podporou ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho politiky. V štátnej televízii agitoval za zapojenie Rusov do bojov na Ukrajine. Európska únia zaradila v roku 2022 Michalkova na svoj sankčný zoznam, Ukrajina to urobila o rok neskôr.
