Stvárňujete postavu ezoteričky. Je si niečím podobná s Marcelkou z filmu Ideme na teambuilding?
Nie, vôbec. Toto je úplne iný typ. Taká mamina, ktorá sa športovo venuje ezoterike a je náchylná manipulovať osud na základe nejakých ezoterických znamení, ktoré vidí napríklad v kartách. Marcela bola úplne iný typ postavy.
Táto osoba je síce bláznivá, ale pre svoju kamarátku urobí všetko, takže je ochotná zvádzať jej muža, aby z toho jej kamarátka profitovala. Takže táto postava by mala byť trochu normálnejšia. (smiech)
Aj jej tie predpovede vychádzajú?
Ako ktoré. Ona si to skôr prispôsobuje, takže jej to vlastne vždy vyjde.
Čítajte viac Petra Polnišová: Najviac ma bavilo, keď Lasica hrešil. S.O.S. predstavovalo zlaté časy televízie, keď nám nikto nehovoril, čo môžeme a čo nie
Hráte manželku Martina Pechláta. Ako sa vám spolupracovalo?
S Martinom je radosť spolupracovať, lebo je to jeden milý, vtipný a elegantný človek. Má taký stoický humor, ktorý mám veľmi rada, pretože ja som taká „skade ruka skade noha“ a on má v sebe zasa pokojnú energiu, ale zároveň je veľmi vtipný.
Sadli sme si a strávili sme spolu pekný čas. Ale to aj s Peťkou Hřebíčkovou, Tomášom Maštalírom a Vojtom Kotekom. Na pľaci sme väčšinou boli my piati. Sú to ľudia, s ktorými mám už čo-to odrobené, a je to super.
Natáčali ste aj v olomouckej galérii Telegraph. Čím bol pre vás tento priestor zaujímavý?
Je celý tmavý, jedno poschodie bolo úplne prispôsobené točeniu, predtým som ho nevidela. Galéria je celkovo zaujímavá – je tam jedna z najlepších kuchýň v Olomouci, a to sa v tomto meste naozaj dobre varí, ochutnala som tam kadečo. Nie je to reštaurácia pre smotánku, môže tam ísť bežný človek a naozaj dobre sa tam naje.
A na natáčaní vám dobre navarili?
Keď sme jedli z tej reštaurácie, tak áno. (smiech)
Videla som tie chody, boli dosť minimalistické. Preferujete také, alebo skôr klasiku?
Ja som stará klasika. Milujem obyčajnú kuchyňu, kde sa človek dobre naje a kde je to všetko primerane dobre ochutené.
Chápem túto molekulárnu gastronómiu, vyžaduje si veľmi veľa umenia a fantázie – je to vlastne chémia, keď si to tak človek vezme. Už som v takej reštaurácii bola a je to zážitok, ale pre mňa je dobre sa najesť ešte väčší zážitok.
Čítajte viac Keď je z galérie miesto pre komédiu a hlavné úlohy hrajú Tomáš Maštalír, Petra Polnišová a Vojta Kotek
U vás doma si delíte varenie s partnerom?
U nás varí ten, kto prv príde. Dokonca už aj naše deti niečo začali, takže je to boj o život. (smiech) Nerobíme z toho žiadnu špeciálnu vedu, pretože je ich veľa a okrem toho sú vo veku, keď začali veľa jesť, takže je to skôr na kvantitu.
Práve ste dokončili fotenie na plagát s Tomášom Maštalírom. Fotograf vás inštruoval, aby ste mu venovali zvodné pohľady – aké to bolo?
(smiech) S Tomášom sa poznáme a tým, že už som mu zvodné pohľady musela venovať niekoľkokrát, a on je na to už aj celkom zvyknutý, tak je to pre nás rutina. Nevidíme v tom nič špeciálne. Pre všetkých hercov je fotenie také malé utrpenie. Vyzerá to, že je to ako pred kamerou, ale nie je.
Tam totiž máte text, hráte a nejakým spôsobom vyjadrujete emóciu. Fotenie je však niečo štylizované, kde musíte byť v polohe, ktorá vyhovuje svetlám, fotografovi aj všetkým ľuďom naokolo, a ktorá zároveň niečo vyjadruje. Takže si to všetci skôr tak ľahko odtrpíme. Obaja sme sa zabávali, že sa tam po ňom musím štverať. (smiech)
