Bezprostredne po druhej svetovej vojne, keď sa svet dozvedel o hrôzach holokaustu, dostal psychiater americkej armády Douglas Kelley za úlohu vypracovať odborný posudok duševného stavu Hermanna Göringa a ďalších vysokopostavených nacistických predstaviteľov. Jeho správa mala potvrdiť, či sú obžalovaní spôsobilí postaviť sa pred súdny tribunál a zodpovedať sa za spáchané vojnové zločiny.
O norimberskom procese už rovnomenný film v roku 1961 nakrútil Stanley Kramer, kde Spencer Tracy stvárnil predsedajúceho penzionovaného amerického sudcu Haywooda. Film bol nominovaný na Oscara v 11 kategóriách, z ktorých premenil dve (najlepší adaptovaný scenár a najlepší herec v hlavnej úlohe – Maximilian Schell). V roku 2000 vznikla dvojdielna dokudráma Norimberg s Alecom Baldwinom a Brianom Coxom ako Göringom.
Správny uhol pohľadu
Aj Američan Vanderbilt, ročník 1975, siahol vo svojej novinke po hviezdnych menách. Do roly psychiatra Kelleyho obsadil Ramiho Maleka (pamätáte si ho ako Freddieho Mercuryho vo filme Bohemian Rhapsody či z filmu Oppenheimer) a ešte prekvapivejšia je prítomnosť Russela Crowa ako druhého najvyššieho postaveného nacistu po Hitlerovi – Göringa.
Režisér začiatkom októbra na Hamptonskom medzinárodnom filmovom festivale, kde film premietli v USA po prvý raz, povedal, že na túto históriu sa nesmie zabudnúť. Dnes päťdesiatročný Vanderbilt vraj počas svojho dospievania vždy mal povedomie o nacistických zločinoch, pretože šlo o relatívne nedávne udalosti. No pre jeho dcéru a jej rovesníkov už vraj ide o „vzdialené a takmer nereálne príbehy“. Keď si prečítal knihu Göring a psychiater, našiel vraj správny uhol pre svoj film.
Čítajte viac Vianoce v kinách: Nový Avatar, vraždiaci Santa či dokument o The Doors
Po porážke nacistického Nemecka a samovražde Adolfa Hitlera sa Spojenci museli rozhodnúť, čo urobia so zajatými nemeckými pohlavármi. Kým Winston Churchill žiadal okamžité zastrelenie, Stalin chcel monsterproces, ktorý by sa skončil popravou. Nový americký prezident Harry S. Truman však trval na skutočnom a spravodlivom procese, aby sa z popravených nacistov nestali martýri. Napokon padlo rozhodnutie usporiadať medzinárodný tribunál v Norimbergu, v meste, ktoré bolo synonymum pre vzostup Tretej ríše a slúžilo ako pozadie pre Hitlerove propagandistické zhromaždenia.
V 150-minútovom filme sledujeme, ako sa pripravuje historický súdny proces pod vedením sudcu Najvyššieho súdu Spojených štátov Roberta H. Jacksona. Mladý psychiater americkej armády je poverený špeciálnou misiou. Sám Kelley sa v prvej chvíli zľakne, keď zistí, že má skúmať mysle mužov, ktorých rozhodnutia zdevastovali kontinenty a zničili milióny ľudí. Bola obludnosť nacistického režimu produktom narušených jednotlivcov, alebo mohli byť aj obyčajní ľudia zvedení ideológiou a ambíciami k páchaniu nepredstaviteľných činov? Svet požadoval odpovede.
Kto koho prekukol
Vanderbiltov film sa začína scénou, ako sa tučný Göring vezie v aute aj so ženou a s dcérkou, upokojuje ich, aby sa nebáli, keď ich zastavia víťazní vojaci. Z okienka vystrčí kus bielej látky a vojakom drzo povie, že batožinu má v kufri auta. Ktosi z vojakov sa pýta, čo to znamená a druhý povie: máme mu odniesť batožinu. Göring totiž ani vo väzení nestráca sebavedomie, najskôr pred mladým psychiatrom predstiera, že nerozumie po anglicky, no doktor ho rýchlo odhalí.
Foto: Forum Film
Svojmu tlmočníkovi Howiemu (hrá ho Brit Leo Woodall, ktorého si môžete pamätať aj z posledného filmu o Bridget Jonesovej) povie, že si počká, kým sa mu k znalosti angličtiny Göring prizná sám. Tlmočníkovi je to čudné, no rýchlo sa ukáže, že doktor svojho prominentného klienta naozaj prekukol. Nacistovu dôveru si získa, keď ho zachráni pred infarktom. Lenže aj Göring sa snaží nakloniť si psychiatra na svoju stranu – a zdá sa, že sa mu to darí. Doktor na jeho žiadosť doručí niekoľko Göringových listov jeho skrývajúcej sa manželke a dcére. Mladý tlmočník sa začne obávať, na čej strane vlastne doktor stojí. Veď aj sám Göring neskôr Kellyho presviedča, že sú priatelia…
Hoci diváka ovládajúceho nemčinu môže vyrušovať, ako herci hrajúci nacistov nevedia správne vysloviť mnohé nemecké mená či slová, psychologická dráma ho udrží v napätí vyše dvoch hodín. Sleduje spolu s mladým psychiatrom široké spektrum osobností – jedni obvinení sú vzdorovití, iní zlomení. Treba im zabrániť, aby spáchali samovraždu skôr, než sa proces vôbec začne. Časom psychiater dochádza k šokujúcemu záveru, že ako nacisti by sa mohli správať aj mnohí na pohľad normálni Američania a ďalší ľudia. Do deja niekoľkokrát zasiahne aj krásna novinárka (Lydia Peckham), ktorá sa so psychiatrom stretne už vo vlaku, keď prvýkrát cestuje do Norimbergu, a snaží sa z doktora vymámiť informácie do svojich článkov. Hoci dnes už vieme, ako proces dopadol, aj tak Vanderbiltov film ani chvíľu nenudí. Niekedy možno zbytočne vysvetľuje niektoré známe skutočnosti, no možno má pravdu režisér, ktorý je presvedčený, že jeho film je v roku 2025 relevantnejší, ako by býval v roku 1995. "Ak zabudneme na tú dobu, vystavujeme sa veľkému nebezpečenstvu.“ Už len pre skvelý herecký výkon Russela Crowa stojí za to vybrať sa na Norimberg do kina. V záverečných titulkoch sa divák dočíta, že psychiater síce svoju misiu splnil, no neskôr trpel depresiami a 1. januára 1958 spáchal samovraždu.
