Aká bola vaša prvá reakcia, keď sa vám ozval Jakub Prachař s námetom na tento film?
S Jakubom sa poznáme dlho, na gymnáziu sme spolu sedeli v jednej lavici, na vysokej sme spolu bývali. Sme si veľmi blízki a vždy sme spolu chceli niečo urobiť. Od začiatku som mal dojem, že oblúk toho podvodu je skvelý, a že filmový námet z toho vyslovene „strieka“.
Potreboval som zostaviť česko-slovenské spracovanie, pretože prípad sa stal v Španielsku. Zmiešal som to so svojou skúsenosťou z basketbalu, keď som hrával v pražských Kbeloch, kde viedla klub maniakálna rodina Šedivých. Mániu otca, ktorý to robí pre svojho postihnutého syna, pričom má ešte jedného zdravého, som si zobral zo svojho života. Takto mi to dávalo úplný zmysel.
Zároveň sme potrebovali prísť na niečo, čo by to nejako ospravedlnilo. Hlavný hrdina, ktorý sa dopúšťa podvodu iba s vidinou profitu, by totiž nefungoval. To, že to robí pre svojho hendikepovaného syna, nám umožňuje s protagonistom Markom sympatizovať.
Študovali ste si bližšie prípad, ktorý snímku inšpiroval?
Ten prípad bol celkom jednoduchý. Nechcem spoilerovať, ale je tam istá paralela aj v závere. Vzali sme si z toho kostru a urobili to po svojom, nie je to ten typ filmu, pre ktorý sa rešeršuje, hoci je inšpirovaný skutočnou udalosťou. Nešlo nám o presnosť, skôr sa mi, ako som spomínal, páčil ten oblúk.
Ako sa vám spolupracovalo s tvorcovským tímom?
Pracoval som s naozaj dobrým režisérom Jonášom Karáskom a so skvelým kameramanom Martinom Žiaranom. Veci, ktoré robím, nemajú vždy takú silnú vizuálnu kvalitu. S Martinom to nie je naša prvá spolupráca, robili sme aj na seriáli Iveta, ktorý bol po vizuálnej stránke tiež veľmi vydarený.
Vždy dávam všetkým voľnú ruku s tým, ako pracovať so scenárom. Boli nejaké poznámky, ktoré som rešpektoval, som na to zvyknutý, inak by som to nemohol robiť. Na druhej strane si myslím, že na konci sa to pôvodnému scenáru príliš nevzdialilo.
Ako ste spokojný s výsledkom?
Veľmi. Teší ma, že Dream Team má svetový vizuálny look. V našich podmienkach to môže ľudí ohromiť, napríklad čo sa týka kameramanského riešenia niektorých sekvencií, ktoré sú veľmi svieže.
Na českom trhu som zvyknutý pracovať v určitom okruhu ľudí, ktorý sa síce mení, ale robievame spolu často – robiť s inou partiou pre mňa bolo osviežením. Ide o môj prvý celovečerný film so slovenskou produkciou.
Zopakovali by ste si takúto spoluprácu?
Určite. Už som aj Jonášovi napísal, keď som film pred mesiacom videl, že by som určite chcel – aj preňho mám jednu ponuku.