Môžete priblížiť, akú postavu hráte?
Hrám basketbalovú rozhodkyňu, čo bola poriadna výzva, pretože som o tomto športe absolútne nič nevedela. Zároveň som nikdy nehrala rozhodkyňu, takže to bolo zábavné. Je to rola, ktorá prepojí dva svety.
Na natáčaní som bola svedkom toho, ako sa učíte rozhodcovské pokyny. Išlo vám to?
Bolo to komplikovanejšie, než som si myslela. Prišiel za mnou chalan, ktorý sa tomu venuje, a všetko ma to musel naučiť.
Keďže nemám cit na to, akou silou sa to robí, tak som na druhý deň mala na zápästí obrovskú modrinu. Ale bolo to zase niečo úplné iné, nové. Nemám rada behanie, neviem, prečo mi to režiséri robia. (smiech)
Ako sa vám spolupracovalo s kolektívom?
Úžasne. Tento film je pre mňa výnimočný, pretože ide o námet môjho priateľa Jakuba Prachařa, takže som bola pri jeho zrode. Je to iný projekt, než aké som doteraz robila – vzhľadom na to, že je doň Jakub taký zainteresovaný. Povedala by som, že je to také naše bábätko.
Takže aj po rolu ste sa dostali cez neho?
Petra (Polnišová) a Jonáš (Karásek) sa ho spýtali, či by som chcela byť súčasťou filmu, a ja som neváhala.
Už ste predtým robili na česko-slovenskej produkcii?
Skoro všetky filmy, ktoré som doteraz natočila, boli uvedené v Česku aj na Slovensku, a aj štáb bol mnohokrát premiešaný. Takto intenzívne som to však zažila prvýkrát.
Čítajte viac Myslím si, že nikoho neurazíme, nemám rád extrémnu korektnosť, hovorí režisér Dream Teamu Jonáš Karásek
Čo sa vám na Dream Teame najviac páčilo?
Dokázali sme vytvoriť film, pri ktorom sa zasmejete, ale zároveň sa vás dotkne, pretože má veľký presah. To ma na ňom baví najviac, že ukazuje ľudskosť, ktorú človek má aj v ťažkých situáciách, keď napríklad musí zaklamať – hoci nie so zlým úmyslom. Veľmi ma to dojalo.
Martin (Hofmann) je výborný, s Jakubom sa skvelo dopĺňajú – celé obsadenie vo filme je úžasné, vrátane Martina Políšenského, ktorý tomu dodáva určité kúzlo, či Petry Polnišovej, ktorá vo svojej úlohe exceluje.
Je to súhra ľudí, ktorí sa majú radi. Sadli sme si ako partia, točilo sa intenzívne v Turecku aj v Riu, čo nás dosť stmelilo. Bolo to také rodinné.
Natočili by ste ešte niečo v tejto zostave?
Ježiš, hneď. Už čakám, čo zase vymyslia a kam ma obsadia. (smiech)
