Na tlačovke ste spomenuli, že vo filme Ideme na teambuilding ste hrali rolu „krásavca“, v ktorej ste sa necítili úplne najpríjemnejšie. Ako by ste to porovnali s vašou úlohou v Dream Teame?
(smiech) Užil som si to viac, mám rád postavy, ktoré sú vtipné a pri ktorých sa dá niečo vymyslieť – sú určite lepšie než tie, ktorých úlohou je len nejako „vyzerať“ alebo sa o to snažiť.
V Teambuildingu bolo niekoľkokrát omieľané, akí sme „krásni Slováci“, a v tom som sa necítil komfortne. Vždy, keď sa to spomenulo, som si povedal, že robíme chybu, že tu som.
Teraz to však bola zábava – presne taká, akú si predstavujem. Moja postava v Dream Teame má svoj charakter, a hoci som na plátne nebol dlho, rovnako ako Bekim, ktorému hrám asistenta, tak si myslím, že ten film v niečom osviežime.
Môžete to trochu priblížiť?
Som taký „riťolez“, ktorý sa snaží vybaviť všetko, čo mi zadá môj šéf, vzor a idol Bekim, ktorý je permanentne naštvaný, nepríjemný a doslova ma nenávidí. (smiech) Ale ja sa aj naďalej snažím zapáčiť sa mu a urobiť preňho všetko.
Páči sa vám téma filmu?
Nesledujem žiadny šport, hrám tenis a bedminton, to ma baví, prípadne ešte plávanie. Ale že by som sa na nejaký šport pozeral, to nie. Bol som teda skeptický, ale teraz už som presvedčený, že to nebude len o športe. Páči sa mi tá drzosť, ktorá v tom je.
Bola na natáčaní zábava?
Na pľaci sme zažívali iba zábavu. Dôležité je, aby sa dostala aj na plátno. S Bekimom sme pozažívali všetko možné, raz som sa s ním zasekol vo výťahu, inokedy sa zasa zobudil vedľa mňa holý. (smiech)
Čítajte viac Myslím si, že nikoho neurazíme, nemám rád extrémnu korektnosť, hovorí režisér Dream Teamu Jonáš Karásek
Čo tomu predchádzalo?
Boli sme sa kúpať v bazéne a akýmsi spôsobom stratil svoje oblečenie, ktoré som potom niekoľko hodín hľadal. Takže samé super zážitky. Niektoré scény z Dream Teamu sme natáčali v Turecku a bolo úžasné, že sme niekde boli týždeň pokope celá partia.
Premýšľam, aký highlight vypichnúť, ale bolo ich hrozne veľa. Bekim mal veľkú túžbu kúpiť si tureckú čiapku a ísť na loď, tak sme po celom meste hľadali tureckú čiapku.
Aj ste boli na tej lodi?
Áno. Pointa bola cítiť sa ako turecký milionár, ale my sme boli na lodi za desať eur, ktorá sa rozpadávala. (smiech) Ledva sme sa vrátili naspäť, ale ten pocit milionárov sme dosiahli.
