Text písal ako devätnásťročný frekventant kurzu scenáristiky na Národnej filmovej a televíznej škole v Beaconsfielde. Film vychádza zo skutočných smutných udalostí v rodine, keď Kate Winsletovej v roku 2017 umierala na rakovinu vaječníkov mama, teda scenáristova babička. Príbeh sa opiera o skutočné pocity a skúsenosti, ale zároveň je to komediálna sonda do príbuzenských vzťahov, ako aj romantická náladovka na tému moderného samaritánstva a súcitu.
O čo ale konkrétne ide? Tvorcom filmu záleží na tom, aby smrť bola dôstojná a prijateľná, aby bolesť z nej človeka nezlomila, ale povzniesla. Vo filme to ide, a možno to trocha pomôže aj trpiacim v skutočnosti, takže oddajme sa príbehu. Ťažko chorú June spoznávame ako pacientku na paliatívnom oddelení nemocnice, kde sa starej žene dostáva veľa láskavej pozornosti. Bolesti jej tlmia, opatrujú ju, môže žiť stále dôstojne. Túto ušľachtilú starú mamu hrá Helen Mirren, ktorá podáva vynikajúci výkon.
Čítajte viac Hviezda Titaniku Kate Winsletová má Oscara a točí aj nezávislé filmy. Dnes oslavuje 50 rokov
Je celkom iná, než sme ju vídali doposiaľ, a možno je to jej životný výkon. Kamera sa sústreďuje na tvár – však telo je pod paplónom – ale to herečke celkom postačuje, aby vyjadrila radosť i bolesť. Chvíľami starne, chvíľami s hlavou na vankúši mladne a vyžaruje niečo veľmi príjemné. Je to asi vyrovnanosť. Ona je už odsúdená len ležať, ale prijíma ten údel pokojne, s gráciou a napriek všetkému ešte stále aj aktívne. Zapája sa do virvaru, ktorý okolo nej vytvára rodina. Všetci chcú byť pri mame, ale ešte si nestačili zvyknúť na vážnosť situácie. Kríza prišla náhle.
Čítajte viac Recenzia: Woody Allen sa v 50. filme vrátil do Paríža. Romanca sa zvrhne na triler so zabijakmi
Plač i zvady
Ako to už býva, rodinu tvoria svojrázne individuality, medzi ktorými sú vrúcne vzťahy, ale aj veľké napätie. Nie všetci majú rovnaké názory. A na rodinnej pôde sa obyčajne nikto nekrotí, povie si svoje a oheň je na streche. Nie je to inak ani pri smrteľnej posteli, hoci žiaľ všetkých pohltil. Nervy však pracujú a možno sa napínajú ešte viac než inokedy.
Sama Kate Winsletová to tiež zažila. Má dve sestry, Beth a Annu, má brata Jossa a vo filme je podobná zostava: okolo maminej smrteľnej postele sú tri dcéry a jeden syn. Samozrejme, príbeh nie je celkom autobiografický, ale iste doň preniklo mnohé zo skutočnosti. Veď niektoré javy sa dejú vo všetkých rodinách podobne. Práve preto môže byť snímka Zbohom, June divákom mimoriadne blízka, a preto sa aj námet stretnutia rodiny okolo umierajúceho rodiča často v kinematografii opakuje.
Čítajte viac Kiná v januári uvedú oceňované drámy, očakávaného Štúra aj návrat do Silent Hillu
Väčšinou ide o naozaj smutné príbehy, kým pri tomto Winsletovej filme nemá človek pocit hrôzy, beznádeje či márnosti. Život pulzuje aj na paliatívnom oddelení, v rodine umierajúcej June je toľko vitality, že dominuje nad číhajúcou smrťou. Príbuzní hlučne napĺňajú svojimi emóciami a ich prejavmi celú nemocnicu, v ktorej sa film prevažne odohráva. Z vážneho stavu mamičky sú celí vyplašení, bezradní. Neovládajú sa, plačú, vadia sa, smejú sa, sú nežní, mäkkí, hysterickí aj zúriví. Však dve z dcér sú rozvadené a nechcú byť spolu ani pri maminej smrteľnej posteli. Čo s tým? Brat sa zosypal úplne. On je najmäkší, najosamelejší, najviac plače, ale je aj najosožnejší. Pomáha, ako môže, kým ostatní skôr zmätkujú. (A na paliatívnom oddelení sa za to dočká odmeny v celkom nečakanej podobe.)
Manžel sa ukryl do šaša
Manžela umierajúcej June vynikajúco hrá anglický herec Timothy Spall. Je to ten s masívnou čeľusťou, pôsobiaci trocha ako dobrácky buldog. Dnes je vraj známy najmä ako pravá ruka Pána Temnôt, hral však tiež Winstona Churchilla a mne utkvel v pamäti ako britsky maliar J. M. W. Turner v životopisnej dráme Mr. Turner. Tento herec je predurčený, aby hral kontroverzné postavy, ktoré diváka zaujmú niečím zvláštnym. Tak je to aj vo filme Zbohom, June, kde si nasadil masku šaša. Tam sa ukrýva pred bolesťou z odchodu milovanej ženy.
Vytvoril svojráznu figúru manžela, ktorý najvytrvalejšie bdie pri lôžku chorej, ale nachádza si rôzne úniky. Umožňuje mu to jeho duševný stav (vzhľadom na vek je už trocha mimo), ale má aj dobrú povahu. Správa sa stále bodro, nehádže flintu do žita a tým aj z filmu robí zábavu. Podáva optimistickú správu o tom, že život treba vychutnávať až do samého konca. Má síce problém s nohou, kríva, ale občas sa od lôžka vychytí a niečo podnikne. Je hlasným fanúšikom pri futbalovom zápase v telke, zájde si do bufetu na sendvič so slaninou alebo do baru s karaoke, kde si zaspieva. Je to zrazu zlom – počúvame neobyčajné vyznanie lásky manželke.
Režisérke sa táto línia vzťahu manželov vydarila. S citom a civilne vyjadrila ich nehynúcu lásku. June sa kvôli mužovi napríklad v jednej chvíli na smrteľnom lôžku ešte primaľuje, aby sa mu páčila. Pre Helen Mirren je to príležitosť ku krásnej hereckej etude. Ale citlivo sú stvárnené aj ostatné vzťahy a charaktery. Najmä tie búrlivé chvíle, keď sa prejavujú následky dnešného rýchleho, často extravagantného života a neochoty prispôsobovať sa. Matka z lôžka len pozerá na dravé ambiciózne dcéry a precitliveného jemného syna: vysoké ciele všetko ospravedlňujú, dieťa možno mať bez muža, domácnosť je až na druhom mieste, obliekať sa dá ako v cirkuse (darmo dcére dohovára, nech nenosí tú žltú blúzku), staré normy neplatia. No nič to, hlavne že sestry sa pomerili a všetci sú okolo babky.
V hre sú tri konce
Život skrátka pri tomto smrteľnom lôžku prevalcuje smrť, ale nie celkom. Proces umierania pokračuje, aj keď ho všetci prehlušujú. Blížia sa Vianoce a rodina by chcela ešte aspoň raz zažiť Štedrý večer s mamou. Nech aspoň vidí predstavenie, ktoré jej o narodení Ježiška pripravovali vnúčatá. Rozhodnú sa radšej urobiť Vianoce skôr a na paliatívnom oddelení je možné aj to, že deti z rodiny zahrajú babke ozajstné divadlo v kostýmoch. Je to spevohra z kolied, horko-sladká, trocha gýč, trocha naivizmus, ale ak film pozeráte na Vianoce ako my, podľahnete atmosfére. (Je to novinka na Netflixe). Predstavenie sleduje aj babička June, všetci stíchli a spoločne vnímajú výkony vnúčat i známy dej. Je to jedna z tých vzácnych chvíľ ticha a súzvuku duší. Deti práve začali spievať Tichú noc – a vtom si ktosi všimol, že June sa odvrátila. Je mŕtva.
Tomu sa hovorí milosrdná smrť. A milosrdný je aj Winsletovej film. Môže sa zaradiť do vianočných trvaliek, hoci nedosahuje kvalitu špičkových diel s touto témou. Je však výsostne súčasný, cítiť, že scenár písal mladý človek, ktorý dodal snímke sviežosť. Mama režisérka zasa dodala fortieľ. Film je teda dynamický a vtipný. Navyše je to herecký koncert, však okrem už spomínaných hviezd a Kate Winsletovej si zahrala aj Toni Collette, Johny Flynn a ďalší.
Škoda, že film má dva konce. Povedala by som, že jeden britský a jeden americký. V tom prvom proste matka tíško zomrie, doznie Tichá noc a príbeh sa končí. Druhý koniec je pre toho, kto má rád happy end. Je to výjav zo stretnutia po roku – príbuzných June pribudlo, sú veselí, zaľúbení, život pokračuje a rodina pretrváva. Je to tak päťdesiat na päťdesiat. Ja mám rada, keď sa ešte veci priklincujú, rada som sa pozrela, čo sa s rodinkou stalo po roku, ale môj spoludivák, muž, na druhý (nadstavujúci) koniec film hromžil a označil ho za nevkus. Takže, tento film je trocha aj taká rodinná lotéria – môžete tipovať, kto s ktorým koncom bude súhlasiť. Však o tom ozajstnom a jedinom konci, ktorému je zasvätený, rozhodovať nemôžeme. Tak si aspoň zatipujme, pobavme sa, kým sa dá.
Zbohom June, Veľká Británia 2025/ r. Kate Winslet. h. Helen Mirren, Kate Winslet, Toni Collette, Timothy Spall, Johnny Flynn, Stephen Merchant, Andrea Riseborough, Jeremy Swift, Raza Jaffrey, Fisayo Akinade
