Účinkujete v novej komédii o troch kamarátoch Šviháci. Robí mužská súdržnosť z mužov švihákov?
Na to je ťažké odpovedať, asi záleží na tom, do akej šviháckej partie sa dostanete. Tento film hovorí o priateľstve a priateľstvá sú pre život nesmierne dôležité, táto téma je mi blízka. Sú to traja kamaráti a dokonca majú spolu kapelu a v tom je to s mojím životom podobné: tiež mám kapelu a sme veľmi blízki kamaráti. Takže to poznám a zažívam.
V tomto filme ste však slobodný, bez záväzkov a snažíte sa pomáhať svojím zadaným kamarátom, takže predsa hráte niekoho v inej životnej situácii, než ste vy sám. Ako sa vám hralo, keď ste takto „oslobodneli“?
Na jednej strane dobre, veď kedysi som aj ja bol slobodný, takže to nie je pre mňa neznámy svet, aj keď som už teraz zadaný a teraz je to iné. Isté veci ako hudbu máme s mojou postavou spoločné, ale viac je tých, v čom sme odlišní. Ja sa vnímam ako tichý človek, skôr utiahnutý a introvert, ale moja postava Filip je extrovert, dobrodružný a energický, pohotový, so zmyslom pre humor a jeho nastavenie je veľmi pozitívne, je nad vecou.
Čítajte viac Traja chlapi v kúpeľoch: Čo všetko sa môže stať, to sa aj stane v novej komédii Šviháci
U vás je to inak?
Aj ja mám rád humor a potrebujem ho pre život, ale moja energia je iná ako Filipova. Miestami som musel hľadať správnu polohu, aby jeho optimizmus pôsobil spontánne, ale vždy som rád, keď mám možnosť hrať postavu, ktorá je iná, než som ja, a iná, než tie, ktoré som už stvárnil. Uvidíme, či sa mi to podarilo…
Pracuje herec rovnako na svojej filmovej a na divadelnej postave?
V zásade áno, aj keď práca pred kamerou a na javisku je iná, vždy treba postave venovať čas, premýšľať a tvoriť.
Ani komédia teda nie je ľahká práca…
Vôbec nie, baviť ľudí nie je ľahká práca. Dojať ľudí alebo ich rozosmiať – ani jedno nie je ľahké. Pri tejto postave, keďže Filip je iný ako ja, to bolo pre mňa o niečo ťažšie, aby jeho veselosť pôsobila nenútene.
Kde vás diváci aktuálne uvidia v divadle?
V Národnom divadle účinkujem už iba ako hosť v inscenáciách Deti, Kým prídu Stouni, Hriech a Jej pastorkyňa, Pred očami západu a Hotel Bristol. S kapelou Orchester Jeana Valjeana sme nedávno vydali nový album, takže ma možno vidieť nielen ako herca, ale aj počuť ako speváka.
Čítajte viac Herci Dano Fischer a Dominika Kavaschová: Balili sme sa navzájom na fóry
Čo pre vás znamená hudba?
Hudba je pre mňa zázračná vec, ani to nedokážem opísať! Keď počujem hudbu, dejú sa so mnou zvláštne veci… Milujem hudbu aj herectvo a keď mám možnosť spievať s kapelou, pociťujem neskutočné šťastie.
Máte svoje obľúbené skladby alebo žáner, ktorý počúvate?
Počúvam všetko, lebo si myslím, že neexistuje nejaký zlý žáner. To sa prejavuje aj v našej kapele, hráme multižánrové veci. Niekedy je dokonca každá skladba v inom štýle. Keď som bol mladší, chodil som do kostola hrať a spievať s gitarou a potom som utekal do susednej dediny hrať metal a rock… Dodnes je vo mne takáto „žánrová rozpoltenosť“ a nemám svoje obľúbené štýly. Mám rád hudbu vo všeobecnosti a tak ju aj počúvam.
Sprevádza vás hudba denne?
Keď sme v poslednom období chystali nový album, venoval som sa hudbe intenzívne, tvorili a počúvali sme najmä naše veci. A potom som si už potreboval trocha oddýchnuť a vtedy som bol rád, keď bolo ticho.
