Ako vnímate vývoj vašej postavy od prvej sezóny?
Bolo veľmi zaujímavé vnoriť sa do jej minulosti, pretože práve tá ju podľa mňa tvarovala. V prvej sérii zápasila s množstvom hanby, pretože nevedela, či je blázon, alebo či sú jej vízie skutočné, navyše brala lieky…
Teraz sa z toho všetkého oslobodila a akosi akceptovala, že to, čo vidí, je skutočné. Je veľmi pozoruhodné zistiť, čo to s ňou robí, keď svoj dar naozaj prijme. V druhej sérii ju však čaká veľa prekážok.
Nechce mať vízie, pretože ju ovplyvňujú, nemôže byť so svojimi deťmi, pretože jej manžel si myslí, že je šialená. Takže sa opäť ocitla v ťažkej situácii, v ktorej sa pokúša vybalansovať svoje vízie so snahou o normálny život. Milujem, keď môžem takto preskúmať vnútro tejto postavy a súboje, ktorým musí čeliť.
Nemáte pocit, že po tom, čo stratila tetu Ninni, je Veronika osamelejšia? Bola to jediná osoba, ktorá ju bola ochotná počúvať.
Áno, cíti sa trochu stratená, pretože nemá nikoho. Jej mama je taká, aká je, navyše nemôže byť pri svojich deťoch a teraz, v druhej sérii, zisťuje, že jej syn má ten istý dar ako ona.
Potom ale nachádza denník Ninni a to ju v istom zmysle uteší, pretože vidí to prepojenie a dôvod, prečo jej bola taká blízka – zažívala to isté čo ona. Ale áno, je osamelá.
Ktoré vlastnosti vás na Veronike najviac zaujali? Bolo na nej niečo, čomu ste spočiatku úplne nerozumeli?
No, nikdy som nevidela ducha. (smiech) Nanešťastie. Takže som nevedela, ako by na to človek zareagoval. Ja a Veronika sme celkom odlišné, takže mi chvíľu trvalo, kým som sa dostala do postavy, kým som ju pochopila – prečo je taká plachá, prečo so sebou nesie pocit hanby. Bola závislá od liekov a iná než všetci ostatní.
Trvalo mi istý čas prísť na to, ako sa do tejto postavy vžiť. Teraz, v druhej sérii, sa to snažím preskúmať ešte viac. Veronika si myslí, že vidí obete, ale v skutočnosti vidí ľudí, ktorí sú ešte stále nažive, a ľudí, ktorí by mohli byť páchateľmi. Takže ju to mätie.
Ovplyvnila vás táto úloha v osobnom živote? Začali ste sa na nejaké veci pozerať inak?
Fascinuje ma, že existujú médiá, ktoré prežívajú veci z druhej strany, a ktoré vidia samy seba ako jasnovidcov. Stretla som sa s viacerými z nich počas prípravy na túto rolu.
Je zaujímavé rozprávať sa s nimi o tom, ako žijú, pretože je to niečo celkom iné. Je pre nich úplne prirodzené, že vidia duchov. Páči sa mi predstava, že existuje aj niečo viac, než čo dokážeme vidieť našimi očami.
Čítajte viac Celosvetovo preslávený režisér s prepojením na Slovensko: Aj v temnom príbehu sa dá nájsť každodenný humor. Mikael Håfström a Tobias Santelmann priblížili novú sériu Veroniky
Ak by za vami prišiel niekto z vašej rodiny či známych, a povedal by vám, že videl ducha, verili by ste mu?
Záleží na tom, o koho by išlo, ale áno. Keby za mnou napríklad prišla moja dcéra a povedala mi, že videla ducha, bola by som nadšená. (smiech)
Chceli by ste to niekedy zažiť na vlastnej koži?
Áno, potom by som mala odpoveď. „Super, uvidíme sa na druhej strane!“
Nebáli by ste sa?
Nie. Teda, možno áno, ale bola by som šťastná. Nebolo by to skvelé? V tomto našom temnom svete.
Foto: SkyShowtime
Takže by vám to dalo nádej.
Áno, rozhodne. Veľa ľudí mi zomrelo, takže by som povedala: „Uvidíme sa neskôr!“ To by bolo také krásne.
Čo by ste popriali Veronike? Ako by ste chceli, aby jej príbeh pokračoval?
Milujem ten vesmír, v ktorom sa nachádza. Milujem jej príbeh, publiku sa páčil tiež a chcelo z neho vidieť viac. Túto sériu prežíva veci, ktoré sa stali iným ľuďom v minulosti, fyzicky.
Existuje množstvo spôsobov, ako porozprávať o takomto dare. Neexistujú hranice. A, samozrejme, nesmie chýbať dobrý dej, dobrý zločin – milujem zločiny.
Chceli by ste niekedy nejaký vyriešiť?
To nie, rada o nich čítam. Vtedy si zvyknem povedať: „Okej, myslím, že už viem, kto je vrah.“ Ale v skutočnom živote je to pravdepodobne hrozné. (smiech)
