Pôsobí priezračne ako akvarel a ani v bolestných momentoch nie je surový. Postavy sú stále nad vecou a zachovávajú si šarm. Vlastne by sa o celom filme dalo povedať, že je šarmantný. Tento pocit vyvoláva najmä hlavná postava starnúceho slávneho režiséra Gustava, ktorý sa chce vrátiť k rodine i k filmovaniu. Zároveň je to vydarená štúdia umeleckej povahy i zvyčajného osudu umelcov.
Nechýba humor, prirodzenosť a otázky: Génius na pohľadanie, zvodca na zjedenie, alebo otec (chlap) na zabitie? Tvorcovia majú čo riešiť. Už len to, ako predstaviť komplikovaný rodokmeň rodiny, o ktorú ide, a ako zhrnúť filmovou rečou dôležité udalosti, ktoré ovplyvňujú dej? Divák si to všetko nestačí osvojiť, má v tom trocha chaos, ale podstatu aj tak pochopí. Príbeh sa venuje najmladším generáciám a je spracovaný výborne.
Čítajte viac Kiná v januári uvedú oceňované drámy, očakávaného Štúra aj návrat do Silent Hillu
O umelcoch sa často hovorí, že sú sebci a kontroverzné tvrdenie by mohlo byť mottom Citovej hodnoty. Aj týmto mi snímka pripomenula Bergmanov film z roku 1978 Jesenná sonáta, v ktorom hrali Ingrid Bergmanová a Liv Ullmannová. Bergmanová tam stvárnila do seba zahľadenú svetoznámu klaviristku, ktorá svojej kariére obetovala rodinný život a výchovu dcéry, čo malo svoje následky. Medzi matkou a dcérou sú napäté vzťahy, vyčítajú si, objasňujú si svoje činy, a niečo podobného sa deje aj v Citovej hodnote. Tu sa však sebectvom ambicióznych rodičov voči deťom previnil otec. Situácia sa odlišuje aj v tom, že jedna z jeho dcér, Agnes, sa stala tiež umelkyňou a ich debaty sú tým pádom ešte ostrejšie.
Tréma a iné hystérie
Agnes je vynikajúcou divadelnou herečkou a jej popularita už možno prerástla tú otcovu. Druhá dcéra, Nora, nevybočuje z normy, je historička, má muža aj synčeka a domácnosť, v ktorej všetci nachádzajú istotu, pokoj a súlad. (To sú tí najvzácnejší príbuzní v rodinách.) No kým sa situácia upokojí, musia všeličo preskákať. Film sa začína tým, že otec Gustav sa do života dcér vracia v deň pohrebu matky.
Slávny režisér je šarmantný človek, ktorému každý všetko odpustí a ženy ho milujú. Dcéry ho tiež s láskou prijmú, ale ešte stále mu celkom neodpustili, že ich kedysi opustil. Navyše je tu rivalita dvoch umelcov, čo vyvoláva špeciálne napätie. Agnes je už aj tak problematická osobnosť, je to taký uzlík nervov a jej vzťah k otcovi, ktorý si žil najmä svoj život, je veľmi nevyrovnaný. Skrátka, je hysterická. Sestra ju často chlácholí, poskytuje jej azyl a v divadle už tiež poznajú maniere svojej primadony a vedia, ako na ňu.
Čítajte viac Kate Winsletová nakrútila rodinný film: happening pri smrteľnej posteli. Prečo má film tri konce?
Agnes je napríklad veľká trémistka, čo režisér priblížil silnou scénou jej záchvatu paniky pred divadelnou premiérou. Herečka Renate Reinsve, ktorá Agnes výborne stvárnila, sa správa v tej epizóde ako splašené zviera. Potom môže aj na javisku živočíšne zaručať, až divákom stuhne krv. Všetci jej výkon obdivujú, po premiére jej gratulujú. Samozrejme aj otec, no je to taký ten obdiv umelca k inému umelcovi, trocha povrchný, spochybňujúci, možno až ignorantský, lebo každého umelca zaujíma predovšetkým on sám a najmä sám seba aj uznáva.
Nie je to inak, ani keď sú tvorcovia príbuzní. Nie že by sa Gustav netešil z úspechov svojej dcéry, že by ju neuznával, ale nebude kvôli tomu predsa vysedávať v divadle, ktoré ako dramatický druh neznáša a mnohých jej kolegov podceňuje. Talent a schopnosti svojej dcéry vie predsa oceniť aj bez toho, aby chodil na všetky jej predstavenia. Nemusí mu to dokazovať v cudzích réžiách, však on má cit a dávno vie, že dcéra je výnimočná.
Pomsta otcovi
Agnes to však takto neberie, otcovo správanie považuje za ignoranciu a sebectvo, ktoré mu vyčítala, aj keď ich kedysi opustil. Zdá sa jej, že otec v tom pokračuje, a uvíta možnosť pomsty. Gustav si totiž zmyslí – opäť typické správanie sa v prostredí kreatívnych ľudí – že by mohol svoju zhasínajúcu popularitu rozdúchať tým, že po dlhom čase nakrúti film a do hlavnej úlohy obsadí slávnu dcéru.
Nešlo však, pravdaže, iba o holú vypočítavosť. Otec napísal veľmi poctivý scenár, v ktorom spracoval zložité osudy ich rodiny, vrátane zážitkov a pohnútok predchádzajúcich generácií. Bola tam aj samovražda jeho mamy, prenasledovanie gestapom a iné vážne momenty. Napriek tomuto úprimnému textu, teda napriek citovej hodnote, ktorú scenár mal, Agnes odmietla si ho čo len prečítať a tobôž vo filme hrať. So zadosťučinením otcovi vyčítala nezáujem o ňu a zatvrdila sa voči nemu. Otec to vzal pokojne, s úsmevom, a ponúkol túto hlavnú úlohu hollywoodskej herečke.
City zrýchľujú dej
V tomto momente sa začína akčnejšia časť filmu. Kým v prvej polovici sa postavy skôr predstavujú, teraz konajú. Otec sa snaží zrealizovať film, ale má s tým problémy. Vekom je za zenitom a celá jeho generácia odchádza. Gustav nemá s kým robiť, je to bezútešné. Dcéry sa zasa snažia riešiť praktické problémy života, ako aj komplikácie vyplývajúce z pováh. Život ide ďalej, zdá sa, že banálne, ale zrazu začne pôsobiť citová hodnota. A tá vývoj zvráti a konanie postáv pozmení, dej sa urýchli.
Napriek závažnosti a zložitosti námetu nakrútili tvorcovia veľmi civilný, rýdzi film. Pomohli im k tomu aj samotní herci. Agnes hrá už spomenutá skvelá Renate Reinsve, ktorú poznáme napríklad z filmu Najhorší človek na svete, tiež od režiséra Joachima Triera. Ten film mal podobnú poetiku ako Citová hodnota a riešil tiež zvláštne vzťahy medzi blízkymi, ako aj slobodnejšie a uvoľnenejšie správanie sa dnešných ľudí. Oba filmy upozorňujú, že bez citových hodnôt to ale nepôjde, že aj nezávislý človek môže trpieť pre vzťahy a citových pút sa ani ten najsuverénnejší človek len tak ľahko nezbaví.
Všetko sa síce mení, ale podstata človeka nie. Sú veci, ktoré stále dojímajú a sú to práve tie najobyčajnejšie drobnosti. Gustavove dcéry z filmu Citová hodnota dojíma napríklad, keď nájdu neznámu podrobnosť v rodinnej histórii, keď sa objaví zabudnutá fotografia alebo z knihy v knižnici vypadne starý list. Dávne časy sú zrazu späť. Spomienky sa viažu aj k mnohým veciam z domácnosti – k vázam, soškám, k nábytku. O stoličke z Ikey, ktorú má rodina v zariadení bytu, vznikne aktuálna historka.
Skrátka, ukazuje sa, že súkromné príbehy sú v rodine veľmi dôležité, držia ju pokope a zhodnocujú jej život. Príbeh, ktorý otec, čiže režisér Gustav, vložil do scenára filmu, je tiež nakoniec silnejší než všetky napätia, omyly a zvady, ktoré sa doma vyskytli. Zrealizuje sa však tento projekt? To ukážu ďalšie pozoruhodné scény z rodinného života v Citovej hodnote. Isté však je už teraz, že mať umelcov v rodine je riziko, ale nikdy nie nuda.
HODNOTENIE PRAVDY: 4,5 hviezdičky
Citová hodnota Nórsko / Francúzsko / Dánsko / Nemecko / Švédsko 2025/ r. Joachim Trier, h.Renate Reinsve, Stellan Skarsgård, Inga Ibsdotter Lilleaas, Elle Fanning, Anders Danielsen Lie, Jesper Christensen, Lena Endre, Cory Michael Smith
