Hráte v novej komédii z kúpeľného prostredia. Ako ste sa cítili v novej profesii ako kúpeľná sestra?
V novej profesii som sa cítila dobre, aj keď s piešťanským liečivým bahnom pracujem len v jednej scéne, keď to bahno mažem na Martina Pechláta a on musel tieto moje amatérske pokusy vydržať. Ešte väčší zážitok pre mňa bolo to, že som už ako mama hrala maminu môjmu filmovému synovi a máme spolu veľa pekných scén.
Foto: Bontonfilm
Váš filmový syn je približne v rovnakom veku ako ten váš skutočný. Pomohlo vám to pri natáčaní?
Určite áno, videla som, že jeho mamina prežíva s ním úplne identické situácie ako ja u nás doma. Je to veľmi podobné a bolo zlaté sledovať akoby „môjho“ syna, a pritom je to iný chlapček.
Tento film je o mužskej solidarite, keď sa kamaráti podržia v každej situácii. Funguje to tak aj v bežnom živote? A je to tak podobne aj u žien?
Myslím, že áno. Aj medzi mužmi, aj medzi ženami vznikajú partie, ktoré spolu viaže puto, majú svoju bublinu, v ktorej funguje medzi nimi chémia, pomáhajú si a vedia sa podržať. Tento film je toho príkladom: každý z kamarátov tu môže veľa stratiť a prichádza kamarátska obeta, keď niekto vezme na seba problém toho druhého, hoci nevie, čo to spraví s jeho životom. V priateľstve je súznenie a veľká sila, aj ja mám okolo seba kamarátov, s ktorými by sme sa podržali.
Čítajte viac Daniel Fischer: Keď počujem hudbu, dejú sa so mnou zvláštne veci
Nedávno ste mali premiéru v divadle GUnaGU, kde hráte vystresovanú divadelnú režisérku, ktorá pestuje umenie a divadlo len ako hobby a popri tom robí úplne iné veci. Je to tiež komédia, aj keď z iného súdka. Je vám tento žáner blízky?
Áno, komédie mám rada a som vďačná, že dostávam takéto príležitosti v televízii, v divadle aj vo filme. Veľa kolegov by si tiež rado zahralo v komédiách, ale hovoria, že s tým nie sú až takí zžití. Ja som „smejo“, veselá nátura. Rada rozveseľujem ľudí, lebo humor je liečivý.
Čítajte viac Kamila Magálová predvádza maniere
Čo prinesie táto nová komédia?
Filmy s deťmi sú väčšinou viac o mamách, a tu zostane muž na dieťa sám a musia si spolu vytvoriť vzťah. Často sa kladie dôraz na to, že matka musí všetko stihnúť, aj prácu, aj rodinu, aj variť – tu je to muž, ktorý má svoj džob a zároveň sa musí postarať o dieťa. Filmový otec Dan (Martin Pechlát) dovtedy svojho syna vidí tri-, štyrikrát do roka, to idú spolu do cukrárne, do hračkárstva, a zrazu s ním musí absolvovať všetky situácie a vedieť skĺbiť prácu s rodičovstvom. Vzniká medzi nimi krásny vzťah a práve to, ako si ho spolu budujú, sa mi na tomto filme najviac páči.
Čítajte viac Traja chlapi v kúpeľoch: Čo všetko sa môže stať, to sa aj stane v novej komédii Šviháci
Foto: Lubos Pilc
Takže keď na to príde, aj otec môže byť „plnohodnotným rodičom“?
Áno, veľakrát to tak je. Aj film Šviháci ukazuje, že otecko vie svoju úlohu plnohodnotne zvládnuť a zároveň naše postavy mamy a otca majú medzi sebou veľmi dobre nastavený vzťah. Nie sme síce rodina, lebo nežijeme spolu, v živote sa to stáva – ale nikto nikomu nič nevyčíta. Nie je medzi nami žiadna zášť, syna vychovávame spolu aj na striedačku a je medzi nami pekný vzťah. Keď sú dospelí rozumní a sú tu pre svoje dieťa, tak to môže fungovať. A to chceli Šviháci ukázať.
