Najslabším článkom je scenár
Snímka predstavuje Ludevíta Štúra (Lukáš Pelč) ako rozvážneho, inteligentného a tichého muža, ktorý má veľmi jasne stanovené hodnoty a je ochotný bojovať za ne stoj čo stoj.
Napriek týmto obdivuhodným vlastnostiam je pre diváka náročné naskočiť na jeho vlnu, nadviazať s ním emocionálne prepojenie – zdá sa byť totiž priveľmi vzdialený, film sa jeho vnútorným prežívaním zaoberá len veľmi skromne.
Nenapomáha tomu ani strnulý herecký prejav Lukáša Pelča, ktorý sa naňho síce fyzicky podobá, no chýba mu charizma – možno ju aj má, no hlavný problém tkvie v tom, že sa nemal o čo oprieť.
Scenár (Mariana Čengel Solčanská) je totiž najslabším článkom celej snímky. Väčšina replík vyznieva neprirodzene, strojene a miestami až teatrálne.
Vidno to už v úvodnej scéne, keď Štúr, Hurban (Richard Autner) a Hodža (Martin Pallay) prichádzajú na faru za Jánom Hollým (František Kovár). A v priebehu filmu to nie je o nič lepšie.
Adela Ostrolúcka (Ivana Kološová) robí svojej rodine starosti – zdá sa, že má depresiu (v tých časoch sa používalo označenie melanchólia), a odmieta sa podvoliť požiadavkám vtedajšej doby, aby sa vydala.
Keď už rodičia (Marko Igonda a Szilvia Kiss) nevedia, čo s ňou, pošlú ju k strýkovi Gustavovi (Csongor Kassai) do Zemianskeho Podhradia, kde spozná tajomného buriča Štúra. Okamžite jej padne do oka, hoci sú voči sebe spočiatku nepriateľskí.
Na Adele je okamžite badať zmena, začne sa u nej prejavovať akási hravosť a zo všetkých síl sa usiluje upútať na seba Štúrovu pozornosť.
Chýba hĺbka
Režisérka akoby sa nevedela rozhodnúť, na čo sa sústrediť, a tak vznikol akýsi nepodarený zlepenec. Ak by sa film venoval výlučne Štúrovi, mohol byť výsledok podstatne lepší.
Dokonca aj keby išlo o vymyslený ľúbostný príbeh, nemuselo by to byť také tragické, stačilo by, ak by bol dobre napísaný a mal iskru, kúsok nejakej invencie.
Namiesto toho však vznikla dráma, ktorej chýba akýkoľvek spád aj hĺbka. Ba aj úseky, zobrazujúce vtedajšie udalosti, ktoré hýbali našimi dejinami, sú stvárnené akosi povrchne, akoby ste si o nich čítali z učebnice pre žiaka základnej školy.
To všetko by sa ešte dalo odpustiť, ak by dej dokázal diváka rozcítiť, no opak je pravdou – vzbudzuje skôr ľahostajnosť.
Ťažko je vcítiť sa do ktorejkoľvek z postáv, a rovnako ťažké je vnímať vzťah Adely a Ludevíta ako čosi skutočné, romantické a osudové – absentuje medzi nimi chémia, a keďže o nich v zásade vieme málo, je náročné vyznať sa v ich myšlienkach a pocitoch.
Je to ozajstná láska? Alebo sa Adela zamerala na jediného muža v jej živote, ktorý vyčnieva z davu? A čo on, cíti voči nej vôbec niečo?
Chýbajúce napätie v jednotlivých scénach sa pokúša nahradiť dramatická hudba (Vladimír Martinka), ktorá je sama osebe skvelá. V tomto prípade je však ako päsť na oko – burácajúce tóny na vytvorenie adekvátnej atmosféry, bohužiaľ, nestačia.
Nepravdepodobne drzá slúžka
Do filmu je zakomponovaný aj nejaký ten feminizmus, no opäť len tak prvoplánovo – prostredníctvom Adely, ktorá zle znáša nátlak svojich blízkych a spoločnosti, aby si splnila svoju hlavnú povinnosť, čo v tej dobe znamenalo vydať sa a mať deti. Zároveň sa vyslovuje aj za to, aby ženy mohli študovať na univerzitách.
A to je asi tak všetko – taká povinná jazda bez hlbšej analýzy. Aspoň že jej Štúr v jednom okamihu pripomenie jej triednu privilegovanosť, ktorú si sama neuvedomuje.
Najvýraznejšiu postavu filmu predstavuje slúžka Katika (Jana Kvantiková), ktorá síce oživuje inak mdlý dej, no zároveň sa zdá byť až nepravdepodobne drzá.
Svojim pánom sa nehanbí povedať, čo si myslí, hocikedy im „odpapuľuje“, Adele trebárs vyčíta, že už má dvadsať, a ešte stále je materi na krku. Kým ich obsluhuje pri jedle, bez rozpakov si vezme čosi z taniera a zje to – a veď prečo nie? Nikto z domácich jej nikdy za nič nevynadá.
Foto: Forum Film
Treba však podotknúť, že Jana Kvantiková ju stvárnila znamenite – vo vedľajších úlohách podali dobré výkony Marko Igonda, Szilvia Kiss, Richard Autner a Csongor Kassai.
Jedna vec, ktorá sa Štúrovi nedá vyčítať, je jeho vizuálna stránka – či už hovoríme o pestrých kostýmoch s množstvom zaujímavých detailov (Michaela Mokrá), alebo o bohatej výprave.
Natáčalo sa v Primacionálnom paláci, na Zvolenskom zámku, v Múzeu vo Svätom Antone, na Lomnickom štíte, v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline, v Pezinku, Čeríne i na vodnom hrade Hronsek.
Takmer každý záber sa ponáša na umelecké dielo, za ktoré by sa žiaden maliar nemusel hanbiť. Len škoda, že ho nedopĺňa aj rovnako kvalitný príbeh.
HODNOTENIE: 1,5 hviezdičky z 5
Štúr / Slovensko 2026 / r. Mariana Čengel Solčanská, h. Lukáš Pelč, Ivana Kološová, Richard Autner, Jana Kvantiková, Marko Igonda, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Szilvia Kiss, Martin Pallay, Zuzana Konečná a ďalší.
