Dozvedeli ste sa niečo nové o Ľudovítovi Štúrovi?
To by som vedel povedať, až keď si pozriem film. Málo som točil s Ľudovítom Štúrom, ja stvárňujem Gustáva Ostrolúckeho, strýka Adely Ostrolúckej, neter príde na moje panstvo a tam sa zoznámia. Vedieme síce s Ľudovítom nejaký rozhovor, ale z filmu sa asi dozviem viac, než len z našich dialógov. Tie sú o tom, či uzákoniť slovenčinu alebo nie. To som vedel aj doteraz – že Štúr sa o to usiloval. Ale či takýto dialóg medzi Ľudovítom a Gustávom naozaj prebehol, neviem.
V škole ste sa o Štúrovi učili?
Samozrejme, tie obligátne témy, roky, čo sa kedy podpísalo, zrušilo, ale aký bol Štúr človek a ako pôsobil na iných, to som sa v škole nedozvedel. A náš film je fikcia, umelecké spracovanie.
Vy ste už natočili viacero filmov z histórie, patrilo obdobie štúrovcov k vašim obľúbeným?
Je pravda, že som chodil na maďarské školy, základnú aj strednú, kde slovenčina bola pridaná podobne ako ruština. Učili sme sa o Hurbanovi, Bernolákovi a tak, ale veľa mi to nehovorilo, bol som viac orientovaný na maďarskú stranu, takže som samozrejme vedel viac o Kossuthovi, o maďarských spisovateľoch a poetoch. Aj historické udalosti som poznal skôr z maďarského hľadiska. Samozrejme, že sa tam objavil aj Ľudovít Štúr, ale exaktne som sa ním nezaoberal. Naše umelecké spracovanie približuje aj jeho súkromný život.
A kedy ste sa dozvedeli o existencii Gustáva Ostrolúckeho? Až keď sa točil tento film, či aj predtým?
Až keď ma obsadili do filmu. Vtedy som sa zoznámil s Gustávom Ostrolúckym, ktorý bol na maľbách, čo mi režisérka Mariana ukazovala, holohlavý (smeje sa).
Foto: Tina Botková
Pritom vo filme má váš Gustáv vlasy.
Nie všetko je historicky presné, čo je logické, nikto z nás vtedy nežil. Niekto sa môže pozastaviť aj nad naším držaním tela.
Štúrovi sa všeličo dá zistiť, ale ako je to s Gustávom Ostrolúckym – sú k nemu historické pramene alebo je všetko vo filme fikcia? A čia? Mariany Čengel Solčanskej?
Je to dosť možné, lebo napríklad Marko Igonda, ktorý hral Adelinho otca, mal oveľa väčší part a väčšiu možnosť predstaviť dobu. Ale môj Gustáv sa nikdy neoženil, žije si na svojom panstve a aby sa tam mohli Adela so Štúrom zoznámiť, tak je tam. Či je to historická pravda, že sa tam prvýkrát videli, netuším.
Vlastne ste v príbehu Adely a Ľudovíta Štúra zohrali veľmi dôležitú rolu?
Hej, dohadzovača (smeje sa).
Vo filme máte ako Adelin strýko s neterou pekný vzťah. Ste aj v skutočnosti strýko? Máte netere či synovcov?
Mám neterku, ktorá má deväť rokov a každý rok sa teší, keď prídem na Vianoce. Písala mi, že som najlepší krstný otec na svete. Nič viac už k šťastiu nepotrebujem.
A ako ste pri natáčaní vychádzali s mladou herečkou Ivanou Kološovou, ktorá hrá Adelu Ostrolúcku?
Je mladá, takže je ešte ostýchavá, ale nadobudne herecké sebavedomie a bude veľmi dobrá herečka.
Mala pred vami rešpekt?
Určite, aj ja by som v jej veku mal. Keď si predstavím, že by som po skončení školy hral vo filme s ostrieľanými hercami, mal by som tiež rešpekt.
Vytvorili ste si teda vzťah strýko – neter?
Bolo na to naozaj málo času, mali sme spolu štyri filmovacie dni – tam riešite, či ovládate text, stojíte na správnom mieste, nie ste mimo svetla, jednoducho technické záležitosti. Nemohol som si dovoliť takú prácu, ako keď som hral napríklad vo filme Musíme si pomáhať – kde sme dennodenne boli spolu a dotvárali príbeh.
Vo filme Štúr sú krásne historické kostýmy. Už na jeseň 2022, keď ste hrali v muzikáli Pacho – Zbojník z Hybe, sme hovorili o tom, či sú historické kostýmy pohodlné. Vtedy ste povedali, že nie a že jediné pohodlné kostýmy sú pyžamá. Zmenilo sa odvtedy niečo?
Nič sa nezmenilo, keby som hral rímskeho senátora a mal by som na sebe iba tógu a vonku by bolo 30 stupňov, bolo by to fantastické. Ale v týchto kostýmoch vám je v zime zima a v lete teplo, nevyberiete si. Kostýmy sú vytvorené asi zámerne tak, že mužov aj ženy nútia pevne a rovno držať telo. Keď máte košeľu uviazanú pri krku, nedovolí vám to hrbiť sa. Dievčatá nosili krinolíny a korzety, aby boli pekné a rovné, veľmi na to ľudia dbali.
Ceníte si historické filmy viac ako snímky zo súčasnosti? Sú pre vás niečím špeciálne?
Špeciálne je to, že sa očakáva iná rétorika. Ale v historických filmoch nás hercov maďarskej národnosti radi využívajú, takže tu sa očakávalo, že do filmu prinesieme maďarské korenie.
A pokiaľ ide o historické lokácie, napríklad sídlo Gustáva Ostrolúckeho…
To je kaštieľ vo Sv. Antone, je tam potom ešte jedna scéna v kostole, to je pútny kostolík v Pribyline.
Páčilo by sa vám bývať na zámku či v kaštieli?
Keby tam kúrili viac, ako teraz pri natáčaní… Ale zámky dnes slúžia viac ako múzeá, kde exponáty vyžadujú skôr chladné prostredie, takže sa tam nekúri. Prejdú tam turisti, ale načo vykurovať, keď o pár minút odídu a nežijú tam? Ale kedysi museli vykúriť pecami tie hrubé múry. V zámku sa teplo stratí. Bolo to náročné vtedy aj po rokoch pre nás, keď sme tam natáčali.
Vo filme poviete Štúrovi v maďarčine vetu, že bol beťár. Zaujalo ma, že beťár je maďarské slovo.
Áno, maďarské slovo. Štúr hovorí o tom, čo všetko by chcel dosiahnuť a Gustáv Ostrolúcky mu na to povie – vy ste ale veľký beťár. To slovo ste vzali od nás.
A bolo pre zmenu nejaké slovenské slovo, ktoré ste trebárs v minulosti nechápali alebo sa vám ťažko vyslovovalo?
Nechápal som veľa slov. Z tých, čo sa ťažko vyslovujú, bolo pre mňa najhoršie slovo „ospravedlnenie“. Absolútne mi nejde do pusy, robím kotrmelce medzi spoluhláskami. Je to veľmi príjemné slovo významom, ale robilo mi asi najväčšie problémy. Radšej použijem slovo prepáč alebo jednoducho sorry (smeje sa).
Bola vo filme Štúr pre vás nejaká jazyková nástraha?
Nepamätám si, každý text, ktorý sa učíte, je ťažký. Niekedy sa dá niektoré slovo nahradiť, inokedy je väzba ťažká aj pre Slovákov – vtedy sa poteším, aj Slovák má problém, tak keď to nejde mne Maďarovi, až tak ma to netrápi.
Predstaviteľ Štúra herec Lukáš Pelč vraj musel schudnúť za dva a pol mesiaca 30 kíl. Čo ste museli urobiť vy?
Ja som sa musel prispôsobiť natáčaciemu plánu a byť vždy včas na mieste. Ale produkcia sa o nás vždy výborne starala, bol som mimoriadne spokojný.
Ako sa vám spolupracovalo s režisérkou Marianou Čengel Solčanskou?
Už sme spolu robili, ešte študentské veci, poznal som jej tvorbu, povedala akurát: nauč sa texty a rob to, čo chcem. Mariana je mimoriadne kreatívna a promptná na pľaci, akoby pre ňu neexistoval problém, čo sa nedá vyriešiť. Pri každej mizanscéne vedela poradiť, čo urobiť, aby to pôsobilo pred kamerou prirodzene.
Patrí k náročným režisérom alebo k tým, s ktorými je radosť pracovať?
Mal som štyri natáčacie dni, ani sa pri mne nestihla vyzúriť (smeje sa), neviem, ako prežívala ostatné dni. Keď som natáčal ja, zdala sa vyrovnaná (smeje sa), čo bolo, keď som odišiel, neviem. Ale zdalo sa, že s mojou prácou bola spokojná.
Aké je vaše obľúbené historické obdobie?
Keď žili neandertálci.
Taký film by ste chceli natočiť?
Hm, Francúzi mali film Boj o oheň (rež. Jean-Jacques Annaud, 1981), dokonca získal Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Som známy ako ekológ, páči sa mi, že vtedy nebola ropa a plasty, museli sme prežúvať, nepoznali sme rafinovaný cukor atď. Žilo sa náročne, ale ľudia nevedeli, že sa dá žiť aj ľahšie, nepoznali luxus 20. či 21. storočia, pre nich bol luxus, keď ulovili mamuta a mali potravu na celú zimu.
Našla som kdesi zmienku, že by ste mali hrať vo filme Válka s mloky. Je to pravda?
Mala by to byť pravda, lebo v lete som natočil svoje obrazy, teraz sa robí postprodukcia.
V čom vás ešte môžeme vidieť okrem Štúra?
Už len v divadle. Som síce aj v seriáli Dunaj, ale tam som pomerne málo. Natočil som ešte v roku 2024 s Gabou Dzúrikovou jeden detský film v Chorvátsku, ktorý ešte len bude mať premiéru. S Markom Igondom skúšame divadelnú komédiu Spiknutie, ktorá bude mať premiéru v Štúdiu L + S, ale bude to zájazdové predstavenie, s ktorým budeme cestovať po Slovensku. Potom ešte hrám v GUnaGU, na Novej scéne v inscenácii Mojžiš…
To je kopec hier!
Hier mám, ale nie sú to úplné novinky. A keby ste šli do Prahy, choďte do divadla na Kyticu, som celkom dobrý vodník. V pražskom Národnom divadle mám ešte Hamleta a Našich furiantov. To mi celkom stačí do konca sezóny.
Máte vôbec voľný čas?
Ale hej, v Bratislave budem skúšať v apríli na Letné shakespearovské slávnosti hru Veľa kriku pre nič. Budem hrať Benedika, aj tento je podobne ako Gustáv Ostrolúcky zarytý starý mládenec, ktorý sa nikdy nechce oženiť. Bude tam aj Kristína Turjanová, tiež zásadne proti manželstvu. A na konci sa, samozrejme, dáme dokopy!
