Publikum vás vníma predovšetkým ako speváčku, no film vás sprevádzal v rôznych obdobiach života. Ku ktorej snímke, kde ste účinkovali, sa v spomienkach vraciate najradšej?
Účinkovala som vo viacerých filmoch, ale kultová je určite rozprávka Šíleně smutná princezna, ktorú milujú celé generácie. Je úžasné, že táto geniálna rozprávka vydržala toľko rokov.
Vo väčšine vašich filmov ste prítomná „len“ hlasom – prostredníctvom piesní. Nie je vám dnes trochu ľúto, že vás diváci nevideli aj hrať? Napríklad v komédii storočia S tebou mě baví svět, kde vás herecky zastúpila Zdena Studenková a vy ste jej požičali hlas v piesňach Sladké mámení či Vzhůru k výškám?
Niežeby som z toho bola smutná. Keď som ten film videla, tak som si síce povedala, že možno by som si tú komédiu bola rada vyskúšala aj herecky, ale Zdeničku Studenkovú by som tam určite neprekonala. Som rada, že sa tejto roly zhostila úplne geniálne.
Pieseň Sladké mámení máte dodnes v repertoári. Tušili ste už pri jej vzniku, že sa vďaka tejto komédii stane nesmrteľnou a ľudia si ju budú pospevovať celé generácie?
To človek nikdy netuší, pretože to býva rôzne. Niekedy si pri piesni poviete, tak toto bude hit, a ono to tak nie je. A, naopak, hitom sa stane úplne iná pieseň, od ktorej ste to vôbec nečakali.
Foto: Filmové studio Barrandov
Vrátim sa ešte k filmu Šíleně smutná princezna, kde ste vytvorili hereckú a spevácku dvojicu s
Václavom Neckářom a kde ste obaja úplne famózni. Tento film sa nakrúcal v roku 1968 aj na Slovensku, na Bojnickom zámku. Ako vás táto rola ovplyvnila a zmenila spôsob, akým vás dovtedy verejnosť vnímala? ====
Myslím si, že ten film alebo táto úloha ma u divákov nijako rapídne nezmenili. Bola som však nesmierne šťastná, že som tú rolu vôbec dostala, pretože sa mi splnil dievčenský sen. Ako malé dievčatá sme sa s kamarátkou veľmi rady hrali na princezné. Moja mamička, veľká parádnica, mala množstvo krásnych šiat, koráľov a topánok na vysokom podpätku. Vybrakovali sme jej skrine a parádili sa. Keď potom po rokoch prišiel do divadla Rokoko režisér Bořivoj Zeman s ponukou, aby som sa stala princeznou, bola som prešťastná a dodnes som mu vďačná, že pre túto úlohu vybral práve mňa.
Nepovedali ste si vtedy, že by ste boli radšej herečkou než speváčkou?
Nie, to určite nie. Od začiatku som veľmi silno inklinovala k hudbe. Dlhé roky som hrávala na klavíri, spievala som v detských zboroch. Pravda je, že som hrala aj v našom ochotníckom divadle vo Svitavách, v malom meste na východe Čiech. Ale vždy ma lákal predovšetkým spev a hudba.
Bojnický zámok dodnes neodmysliteľne patrí k tejto rozprávke. Ako si spomínate na nakrúcanie v takom rozprávkovom prostredí? Mali ste už vtedy pocit, že vzniká film, ktorý prežije generácie?
Ten pocit som vtedy nemala. Človek na to pri nakrúcaní asi ani nemyslí. Bola som však rada, že sme točili práve v Bojniciach, pretože sa tam odvtedy veľmi rada vraciam. V blízkej Prievidzi som mala už viacero koncertov a často bývam v hoteli s výhľadom na zámok. Ráno otvorím okno a poviem si: To je môj zámok.
Po rokoch ste sa vrátili nakrúcať opäť na Slovensko – tentoraz do Piešťan, do filmu Šviháci. Čím vás tento projekt oslovil a v čom je vaša postava iná než tie, ktoré ste stvárňovali v minulosti?
V tomto filme vlastne stvárňujem samu seba. Spievam tam svoj veľký megahit Dlouhá noc, ktorý mi napísal Michal David. Ocitnem sa tam v situácii, ktorá ľudí pobaví – malý chlapec Leo (pozn. red. sedemročný Emanuel Bugala), ktorý v tejto scénke so mnou účinkuje… no nebudem prezrádzať, ale spôsobí tam veľkú zábavu. Je to veľmi vtipný moment. Potešilo ma, že sa mi scenár páčil a že išlo o česko-slovenskú produkciu s množstvom skvelých českých a slovenských hercov. A hoci to vzniklo až dodatočne, s Emanuelom sme si zaspievali aj pieseň Vzhůru k výškám z filmu S tebou mě baví svět. Zistila som, že je to skutočný fenomén – spieval výborne, hoci ide o náročnú pieseň. Možno z neho raz vyrastie veľká herecká a spevácka hviezda.
Foto: NUNEZ NFE
Myslíte si, že Šviháci môžu u divákov zarezonovať tak silno ako kedysi Šíleně smutná princezna, alebo ide o film pre inú generáciu?
Moja rola je v tomto filme naozaj veľmi malá. Film je predovšetkým o príbehu, ktorý by mal divákov zaujať.
Prezradím aspoň niečo málo z tohto filmu – počas piesne Dlouhá noc vás váš malý herecký partner nečakane preruší, pretože musí…
Vy to prezrádzate, ja som to práve nechcela povedať. (smiech)
Dobre, tak to neprezradíme. Stalo sa vám však už v reálnom živote počas koncertu, že vám niekto alebo niečo prerušilo vystúpenie – nevychovaný divák, zvoniaci mobil, výpadok elektriny? A ako ste zareagovali?
Reagujem vždy spontánne. Raz mi dokonca počas piesne prebehla pani cez prvý rad. Prestala som spievať a spýtala som sa jej: „Pani, kam idete?“ A hľadisko vybuchlo smiechom. Stane sa.
Foto: NUNEZ NFE
Takže vás to z miery nevyvedie?
Nie.
Keď porovnáte nakrúcanie v Bojniciach kedysi a v Piešťanoch dnes – v čom sa filmový svet najviac zmenil a v čom zostal rovnaký?
Myslím si, že samotná kinematografia sa až tak veľmi nezmenila. Zmenila sa však technika – je oveľa kvalitnejšia, rovnako ako materiály, na ktoré sa dnes točí. Pamätám si, že Šíleně smutná princezna sa točila na východonemecký materiál ORWO, ktorý mal príliš veľa červenej farby. Film sa musel dodatočne upravovať. Spomínam si, že pán Marvan, keď sa na začiatku filmu viezol v kočiari a hľadal Václava Neckařa, ktorý mu ušiel, tak keď otvoril ústa, mal ich vo vnútri úplne červené. Keď sa potom ten film upravoval, tak už to všetko získalo zase úplne iné, lepšie parametre.
Natáča sa vám na Slovensku stále rovnako dobre? Je nejaký slovenský herec, s ktorým by ste si ešte rada zahrali?
Nenapadá mi konkrétne meno, ale vždy sa teším na stretnutia s kamarátmi a priateľmi – či už zo speváckeho, alebo z hereckého sveta.
Čo by ste odkázali slovenským divákom, ktorí vás majú zafixovanú ako princeznú z Bojníc, no teraz vás uvidia vo Švihákoch z Piešťan?
Prajem si najmä to, aby sa im film páčil a aby im priniesol aspoň toľko radosti ako napríklad film S tebou mě baví svět.
